Ilustr. reprofoto EP
Najväčšie obavy ohľadom bezpečnosti novinárov v Európe sa naďalej týkajú ruskej vojny proti Ukrajine. Vo výročnej správe to dnes uviedla platforma Rady Európy na ochranu žurnalistiky. Dokument si ďalej okrem iného podrobnejšie všíma aj situáciu na Slovensku a píše, že minulý rok bol pre tunajších novinárov pohnutý, pretože vláda premiéra Roberta Fica začala presadzovať kontrolu nad verejnoprávnymi médiami a hrozia reportérom postihy.
"Napätie rastie mesiace, poprední politici obviňujú nezávislé médiá zo zverejňovania klamstiev a pravidelne hrozí, že proti nim zakročí," píše o situácii na Slovensku správa a dodáva, že obavy zvýšil Fico, ktorý vlani označil novinárov za "krvelačných bastardov". "Atmosféru strachu umocňuje pokračujúce zlyhanie v stíhaní človeka, ktorý stál za vraždami novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. To dopĺňa vládne zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚSP), ktorý bol zodpovedný za stíhanie ľudí zodpovedných za tento zločin," píše správa.
Správa vymenúva rôzne kroky slovenskej vlády alebo jednotlivých činiteľov v uplynulom roku. Upozorňuje, že v "popredí boja za nezávislosť médií" sa ocitla budúcnosť verejnoprávneho vysielania. Pripomína napríklad rozpustenie Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS) a jeho nahradenie Slovenskou televíziou a rozhlasom (STVR). Príslušný zákon umožnil vláde odvolať riaditeľa RTVS aj vyšší manažment a nahradiť ich politickým spojencami, píše správa.
Pluralitu médií podľa nej ohrozilo, keď vláde blízka investičná skupina Penta kúpila denník Nový čas. "Tento nákup zaistil Pente takmer monopolnú kontrolu nad bulvárnym trhom, zatiaľ čo nezávislé médiá sa naďalej stretávajú s klesajúcimi príjmami z reklamy a prekážkami v akreditáciách," upozorňuje správa a dodáva, že sa kabinet vyhýba nezávislým médiám, odmieta im poskytovať rozhovory, ignoruje ich otázky, pričom spolupracuje s "alternatívou".
Tento prístup ohrozuje právo verejnosti na informácie, varuje okrem iného dokument. Na Slovensku podľa neho zostáva napriek problémom "silný a odolný sektor nezávislých médií", avšak kroky vlády stále viac "podkopávajú nezávislosť médií". "Situácia je vážnou výzvou pre záväzok Európskej únie chrániť slobodu médií a presadzovať demokratické hodnoty," uvádza dokument.
Česko správa spomína okrajovo v súvislosti s dvoma prípadmi konkrétnych novinárov. Jedným z nich je kauza ruských exilových novinárok žijúcich v Prahe Iriny Dolininovej a Alesji Marochovskej zo serveru istories.media (Vážnyje istorii), ktoré dostali vyhrážky a medzinárodné novinárske organizácie vyzvali české úrady, aby ich ochránili. Druhý prípad sa týka Gruzínska a odmietnutia vstupu do tejto krajiny českému novinárovi Rayovi Baseleyovi, ktorého gruzínske úrady vlani v októbri zadržali na letisku v Tbilisi.
Najnaliehavejším problémom bola podľa správy aj v minulom roku ruská vojenská agresia voči Ukrajine, kde ukrajinskí aj zahraniční reportéri riskujú životy pri frontovej línii a podobne ako ostatní civilisti čelia ruskému bombardovaniu na ďalších miestach. Dokument ďalej okrem iného označuje ako vážne hrozby digitálne sledovanie novinárov alebo cezhraničné represie žurnalistov - hlavne v prípade Ruska a Bieloruska. Varuje pred rastúcou hrozbou dezinformácií vrátane obsahu generovaného umelou inteligenciou a štátnou propagandou.
Dokument informuje o 266 hlásených prípadoch fyzických útokov, zastrašovania, zadržiavania a ďalších reštriktívnych akcií proti novinárom. Najviac (40) ich eviduje na Ukrajine, ale väčšina z nich sa týka území okupovaných Ruskom alebo sú útoky pripisované ruským silám. Ďalej eviduje takéto prípady najviac v Rusku, Turecku, Srbsku a Gruzínsku. Ku koncu roka organizácie, ktoré vypracovali správu, evidovali 159 zadržiavaných novinárov, najviac v Bielorusku, Azerbajdžane, Rusku, Turecku a v Gruzínsku.
