Ilustr. foto: ÚPN
História a manipulácia s ňou zohráva dôležitú úlohu v hybridných formách vojny. Na konferencii nadačného fondu Modrá rybka to povedal historik Jaroslav Šebek. V súčasnosti sa podľa neho vo verejnom priestore objavujú rôzne názory, ktoré využívajú historické udalosti nie na poznanie, ale ako spôsob dehonestovania oponenta. História a jej dezinterpretacia sa však využívali na presadzovanie svojej vôle a cieľov aj skôr, napríklad za doby nacizmu či komunizmu, dodal. Podľa učiteľa Petra Růžičky je dôležité žiakov pri výučbe upozorňovať na súvislosti historických udalostí.
Dezinterpretacia histórie môže slúžiť na mobilizáciu verejnej mienky, aby ľudia podporili názory, ktoré autoritatívna či vládna časť potrebuje na svoju podporu, povedal ďalej Šebek. Ako príklad uviedol situáciu v Rusku. "Ale aj u nás kolujú verejným priestorom názory o tom, že v súčasnej dobe máme novú totalitu, že tu neexistuje sloboda názorov, že tu máme problém s tým, že niektoré názory sú zámerne potlačované," povedal Šebek. Tieto pojmy sú podľa neho používané veľmi ľahko bez toho, aby bol známy ich pravý význam aj to, ako skutočne totalita funguje.
História podľa Šebka nie je len o presných dátach a informáciách, má aj rovinu "svojím spôsobom bezpečnostné". "Historické udalosti môžu niekedy slúžiť na to, že sa výrazne mení verejná mienka, ktorá môže byť naklonená dezinformačným predstavám," povedal Šebek. To môže mať podľa neho aj vplyv na rozhodovanie voličov pri voľbách.
Najúčinnejšou cestou, ako sa brániť hybridným hrozbám, napríklad zámernému informačnému zahlteniu verejného priestoru, klamstvám, manipuláciám a zmäteniu pojmov, je vzdelanie. Povedal riaditeľ Bezpečnostnej informačnej služby (BIS) Michal Koudelka.
"V tejto chvíli nečelíme raketám, nečelíme dronom, nečelíme tankom, ale čelíme sérii hybridných hrozieb. Rozpadu sveta tak, ako sme ho po dlhé roky poznali, zámernému informačnému zahlteniu verejného priestoru, všadeprítomným klamstvám, manipuláciám a zmäteniu pojmov," povedal Koudelka. Zahraničná propaganda sa podľa neho snaží rozbiť dôveru občanov v štát, jeho inštitúcie a ich schopnosť chrániť ich.
"Najúčinnejšou cestou, ako takýmto útokom čeliť, je vzdelanie a nočnou morou každého dezinformátora je vzdelaný cieľ," povedal. Dnešní mladí ľudia boli vypustení do sveta, ktorý sa na prvý pohľad zdá jednoduchší a pohodlnejší, než kedy v minulosti bol, uviedol. Pohodlie v podobe mobilov, počítačov a ďalších vecí je podľa neho ale vyvážené lavínou informácií, tlakom na výkon či napríklad schopnosť zorientovať sa v stále sa meniacom prostredí. Zároveň sú mladí ľudia vystavení obavám z budúcnosti, povedal. "Potom nemožno nikomu vyčítať, že sa v tomto zložitom svete uchyľujú k povrchnému vnímaniu informácií, skratkovitým záverom alebo k inklinácii k ľahkým riešeniam," povedal.
Podľa sinologičky Olgy Lomovej je možné zložité dejiny zjednodušiť do základných bodov, o ktorých sa učitelia budú na hodinách so žiakmi baviť. Detailnejšie informácie si potom predovšetkým starší žiaci a študenti môžu zistiť aj sami, dodala. Účastníkom konferencie to ukázala na príklade otázky, či je, alebo nie je Taiwan samostatným štátom. Čína totiž považuje Taiwan za jednu zo svojich provincií a hrozí mu vojenským zásahom, ak vyhlási nezávislosť. Dejiny je podľa Lomovej potrebné vnímať ako proces.
