Telo novinárky, ktorá zomrela v ruskom zajatí, vykazuje známky hrozného mučenia

Viktorija Roščynová sa dostala do ruského zajatia v lete 2023 blízko Záporožskej jadrovej elektrárne. Bola to jej prinajmenšom štvrtá reportážna cesta na okupované územia, píše The Guardian. Reportérka Ukrajinskej pravdy podľa šéfredaktorky denníka Sevhil Musajevovej na svojej poslednej pracovnej ceste pátrala po miestach, kde ruské zložky používali pri výsluchoch civilistov mučenie. Novinárka sa na okupované územia podľa médií vypravila cez Poľsko, Pobaltie a Rusko, pričom zmizla niekoľko dní po odchode.

Jej rodina iba vlani v apríli dostala od ruského ministerstva obrany list, v ktorom sa písalo, že novinárka bola zajatá a nachádza sa na území Ruskej federácie, píše The Guardian. Rusi podľa neho Roščynovú držali v zajatí bez obvinenia a prístupu k právnikovi. Jej jediným známym kontaktom s okolitým svetom bol štvorminútový telefonát rodičom rok po zajatí. Vlani v septembri potom Rusko podľa The Guardianu informovalo rodičov o jej smrti. V októbri smrť reportérky potvrdil hovorca ukrajinského koordinačného štábu pre otázky zaobchádzania s vojnovými zajatcami. Tento rok Rusko jej telo vydalo, avšak za zvláštnych okolností.

Vo februári Rusko odovzdalo Ukrajine pozostatky 757 ľudí. Pri každom tele bolo číslo, meno, miesto, niekedy aj príčina smrti. Na konci zoznamu sa nachádzal záznam pod skratkou "NM SPAS 757", píšu médiá, podľa ktorých sú písmená skratkou znamenajúce "neidentifikovaný muž" a "rozsiahle poškodenie srdcových tepien". Vyšetrovatelia však na nohe našli štítok s ručne napísaným V. V. Roščynová a následný test DNA preukázal zhodu s jej rodičmi. Informácie o okolnostiach jej smrti zostávajú obmedzené, ukrajinská generálna prokuratúra už skôr podľa Ukrajinskej pravdy uviedla, že vzhľadom na stav tela nebolo možné príčinu úmrtia presne stanoviť.

Médiá, ktoré sa pokúsili rekonštruovať jej posledné mesiace života, s odvolaním sa na ukrajinskú prokuratúru a vyšetrovateľov píšu, že telo Roščynovej vykazuje známky mučenia a vrátené bolo bez niektorých orgánov. "Na tele zosnulých boli nájdené početné známky mučenia a krutého zaobchádzania, najmä odreniny, krvné výrony na rôznych častiach tela, zlomené rebro, poranenia krku a možné stopy po zásahoch elektrickým prúdom na nohách," povedal podľa webu Važnyja istória Jurij Belousov z ukrajinskej generálnej.

Z tela Roščynovej boli pred odoslaním na Ukrajinu odstránené očné buľvy, mozog a časť hrtana, píšu ďalej spomínané médiá s odvolaním sa na zdroj blízky vyšetrovaniu novinárkinej smrti. "Hrtan môže byť dôkazom zahrdúsenia. Keď človeka škrtia, často mu zlomí jazyk. V prípade zahrdúsenia možno vidieť v očnom bielku krvácanie a možno zistiť nedostatok kyslíka v mozgu," citujú Važnyje história nemenovaného súdneho znalca. Dodávajú, že podľa zdroja z ukrajinských bezpečnostných služieb Rusko niekedy vracia telá Ukrajincov bez vnútorných orgánov, čo vysvetľuje protokoly o manipulácii s telami, ale dôvodom môže byť aj snaha zakryť stopy po mučení.

The Guardian píše, že informácie získal v spolupráci s mediálnymi partnermi vďaka viac ako piatim desiatkam rozhovorov s preživšími ruského zajatia, rodinami zadržiavaných, ale aj od právnych zdrojov pôsobiacich v Rusku či na okupovaných územiach a pracovníkov tamojšieho väzenského systému, ktorí zo svojej práce odišli kvôli tomu, čoho boli svedkami.

Roščynovú Rusi podľa ukrajinskej prokuratúry zo začiatku zadržiavali v okupovanom Melitopole a jedna z ďalších zadržiavaných neskôr vypovedala, že videla na novinárke modriny alebo stopy po bodnutí. Ku koncu roka 2023 ju podľa svedkov previezli do zariadenia v ruskom Taganrogu, kde podľa svedectva ďalších väznených prestala jesť. Do pokusu o jej záchranu sa podľa The Guardian zapojil aj nedávno zosnulý pápež František, ktorý napriek svojim kontaktom v Rusku požiadal, aby bola zaradená na zoznam pre výmenu zajatcov. Podľa svedkov mala byť súčasťou výmeny vlani v septembri. Prečo sa tak ale nestalo, nie je jasné. O niekoľko týždňov neskôr ruské úrady napísali rodine, že žena 19. septembra zomrela.

Hoci otázky zostávajú, jedna vec je istá: Roščynová sa stala obeťou práve tých zločinov, ktoré sa chystala odhaliť, dodal The Guardian. Správa o jej osude je súčasťou projektu, ktorý sa zaoberá vyšetrovaním únosov a systematického mučenia podľa ukrajinských úradov až 16.000 civilistov. Sú medzi nimi humanitárni pracovníci, novinári, majitelia firiem, regionálni politici, cirkevní predstavitelia a ktokoľvek podozrivý z odporu proti invázii, píše britský denník, podľa ktorého sú takíto ľudia držaní vo viacerých