Reprofoto
Vo veku 83 rokov zomrel prozaik, novinár, výtvarný a literárny kritik, prekladateľ Kornel Földvári, informáciu priniesla pravda.sk.
„Ako publicista a kritik od polovice 50. rokov 20. storočia sústavne sledoval oblasť karikatúry a výtvarného humoru, „vážnej" aj „okrajovej" literatúry (predovšetkým žánre ako detektívka, špionážna, dobrodružná, humoristická a sci-fi literatúra), z ktorej publikoval množstvo humoresiek, kritík, recenzií, glos i prekladov nielen v literárnych časopisoch (Kultúrny život, Slovenské pohľady, Mladá tvorba, Roháč, Život a i.)," píše o ňom Literárne informačné centrum.
Odporúčame aj: RTVS v súvislosti s úmrtím Kornela Földváriho mení program
Posledné roky bol členom poroty Novinárskej ceny.
"Slovenská karikatúra má výbornú úroveň a priam nulové publikačné možnosti. No aj vo svete je dnes výtvarný humor v defenzíve. Občas aj výtvarnými kvalitami a myšlienkovou náplňou. Tie akoby vymierali spolu s priekopníkmi modernej karikatúry. Pritom sa mi čoraz viac zdá, že má oveľa zložitejší pôvod, nielen deformáciu a výsmech. Prinajmenšom je tu aj poézia. Pracuje s náznakom, metaforou. Dobrá karikatúra nevzniká len z inšpirácie konkrétnymi ľudskými vlastnosťami a príbehom, oveľa viac narába s predstavou, fantáziou, domyslením istých súvislostí. Podobne ako slovesné umenie, delí sa na voľnú – nadčasovú, a politickú. Je to čosi ako beletria a publicistika. Čím nepreferujem jednu pred druhou, ale upozorňujem na ich rozličné pôsobenie. Politická musí byť konkrétna, musí si vyberať ciele a útočiť na isté ľudské vlastnosti. Je obľúbená, ale jej životnosť je svojím spôsobom vymedzená aktuálnosťou témy. V okamihu, keď ju treba vysvetľovať, prechádza do múzea. Škoda, že nie aj so svojimi predlohami," povedal v rozhovore pre SME v roku 2012.
Po absolvovaní gymnázia v Trenčíne začal v r. 1950 študovať slovenský jazyk a literárnu vedu na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave, ktorú musel z politických dôvodov v roku 1953 opustiť (mal zlý „kádrový posudok" – otec bol klenotníkom) a zamestnal sa ako robotník. Štúdium dokončil popri zamestnaní až v r. 1960. V r. 1953 – 1955 pracoval ako robotník v Starej Turej a vykonával základnú vojenskú službu v Pomocnom technickom tábore (PTP).
Od roku 1956 s výnimkou jednoročného pôsobenia v časopise Mladá tvorba – bol redaktorom časopisu Kultúrny život až do jeho zrušenia (1968). Krátko bol riaditeľom a dramaturgom Divadla na Korze (1969 – 1970), po nástupe tzv. normalizácie (sa opäť ocitol v nemilosti) pracoval v Slovenskej literárnej agentúre LITA. V rokoch 1990 – 1992 bol prvým námestníkom ministra kultúry Slovenskej republiky, odvtedy bol dramaturgom bratislavského divadla Štúdio L & S.
(Spracované podľa LIC)
