Minister životného prostredia Ján Budaj a poslanci hnutia OĽANO presadili, aby sa petičnou iniciatívou "Klíma ťa potrebuje" zaoberal parlament na najbližšej schôdzi. Petíciu otvorene podporuje aj Únia miest, viaceré samosprávy stav klimatickej núdze vyhlásili už teraz.
“Ak totiž chceme dosiahnuť ciele Slovenskej republiky, ktoré sme si dali do roku 2030, musíme si uvedomiť, že čas sa kráti. Prakticky všetci poslanci OĽANO sú priateľmi ochrany životného prostredia, aktívne sa o túto problematiku zaujímajú a vždy som medzi nimi našiel podporu pri zákonoch, ktoré chránia prírodu”, povedal minister Budaj.
Minister tiež pripomenul, že rezort životného prostredia chce v najbližšej dobe dosiahnuť výrazné zníženie spaľovania uhlia. „Slovenská republika je upozorňovaná aj európskymi inštitúciami na veľké množstvo prachových častíc, na veľké množstvo látok, ktoré škodia ľudskému zdraviu či na to, že ročne zomiera päťtisíc ľudí, ktorí by nemuseli zomrieť, keby nebolo znečisteného ovzdušia,“ vysvetlil Budaj.
Poslanec Andrej Stančík pripomenul, že Európsky parlament vyhlásil stav klimatickej núdze už v roku 2019. “Do roku 2030 sa štáty EÚ dohodli na znížení emisií o 55 % a do roku 2050 sme zaviazaní dosiahnuť klimatickú neutralitu. K tomu treba na národných úrovniach prijať konkrétne opatrenia a slovenská vláda sa v tomto úsilí môže vždy spoľahnúť na náš najsilnejší poslanecký klub”, dodal.
Poslanec Tomáš Šudík pripomenul, že negatívne dôsledky klimatickej krízy už pociťujú aj slovenskí poľnohospodári. “O pár rokov sa môže stať, že bude obrovský problém s úrodou len kvôli klimatickým zmenám”, vysvetlil. Na margo konkrétnych krokov, ktorými naše hnutie prispieva k napĺňaniu klimatických cieľov okrem iného zmienil prípravu vládneho klimatického zákona, či novelu zákona o obchodovaní emisnými kvótami.
Ján Szöllös (OĽANO - Kresťanská únia) podrobne vysvetlil situáciu na Slovensku a ciele EÚ v oblasti zníženia emisií. "Slovenský priemysel prešiel modernizáciou v závere 90-tych rokov a začiatkom milénia, kedy sa zavreli mnohé zastarané prevádzky, inštalovali rôzne technológie a filtre na znižovanie vypúšťania emisií. Neriešili sme však primárne množstvo vypúšťaných emisií CO2. Technológia poskočila do novej éry a klimatické zmeny neberú ohľad na našu slabú snahu transformovať (dekarbonizovať) priemysel v súčasnej dekáde. Naše číslo poklesu emisií 30% do roku 2005 bolo dobré, odvtedy bol pokles len o ďalších 10 %. Z toho nám vyplýva, že na naplnenie dohody znížiť emisie o 55 % je potrebné najbližších 9 rokov znížiť emisie zhruba o 15 %. V roku 2023 nás čaká zatvorenie uhoľnej elektrárne Nováky, ktorá ročne prispieva asi 3,5 % emisií. Dosiahnuť hranicu 55 % nebude vôbec jednoduché, ale ak dnes začneme s opatreniami, môžeme to zvládnuť”, vysvetlil poslanec.
Poslanec Jozef Bubnár sa k téme ochrany životného prostredia vyjadril ako učiteľ a apeloval na naliehavosť skvalitnenia environmentálnej výučby. “Z vlastných skúseností môžem potvrdiť, že množstvo mladých ľudí považuje problém klimatických zmien za akúsi abstraktnú hrozbu. Toto uvažovanie je však fatálny omyl, ktorý môže ovplyvniť ich budúci život. Preto aj v rámci školstva bude treba urobiť kus práce pre to, aby sme téme environmentálnych problémov dali váhu, akú si zaslúži”, upozornil poslanec.
Poslanec Kristián Čekovský tému uzatvoril s tým, že hnutie OĽANO nezabudlo na predvolebné sľuby v oblasti ochrany životného prostredia. V tejto súvislosti zmienil nielen zavádzanie dlhodobých stratégií, ktoré reagujú aj na požiadavky iniciatívy Klíma ťa potrebuje, ale aj riešenie množstva ekologických záťaží, ktoré súčasná vláda zdedila. “Až po voľbách sa mnohí ľudia z regiónov začali na nás obracať, keďže cítia, že teraz sa naozaj môže niečo zmeniť. Doteraz čelili rôznym skorumpovaným štruktúram, ktoré problémy znečistenia zametali pod koberec - či už sú to problémy v národných parkoch, aktuálne riešený problém odkaliska v Poši a tak ďalej. Naozaj máme na stole veľké množstvo doteraz neriešených ekologických hrozieb, ktoré sa snažíme postupne krok po kroku riešiť”, dodal Čekovský.
