Strana Sloboda a Solidarita (SaS) podáva trestné oznámenie na neznámeho páchateľa v súvislosti s podozreniami z odpočúvania zamestnancov Fondu na podporu umenia. SaS žiada dôsledné vyšetrenie prípadu, zabezpečenie všetkých dôkazov a preverenie, či po medializácii kauzy nedošlo aj k zastrašovaniu alebo postihu zamestnancov, ktorí na podozrivé zariadenia upozornili.
Tímlíder SaS pre kultúru René Parák uviedol, že strana k podaniu trestného oznámenia pristupuje po minulotýždňovej fraške na zasadnutí Rady FPU. „Rada Fondu na podporu umenia nemala žiadny skutočný záujem verejne vysvetliť mimoriadne vážne podozrenia z porušenia zákona. Nemáme dôveru, že nominanti ministerky Martiny Šimkovičovej chcú tento prípad riadne a nezávisle vyšetriť. Preto podávame trestné oznámenie a žiadame, aby orgány činné v trestnom konaní preverili všetky okolnosti,“ vyhlásil.
Podľa Reného Paráka nejde o izolovaný problém, ale o ďalší prejav rozkladu FPU pod vedením nominantov ministerstva kultúry. „Fond dlhodobo ignoruje odborné komisie, obmedzuje podporu subjektom, ktoré si dovolili kritizovať vedenie ministerstva, šikanuje organizátorov kvalitných podujatí a peniaze prideľuje aj pochybným projektom bez umeleckej hodnoty. Vrcholom sú však podozrenia, že zamestnanci mohli byť priamo na pracovisku nezákonne odpočúvaní,“ upozornil.
Osobitne závažné je podľa neho konanie voči zamestnankyni, ktorá nález zariadení potvrdila médiám. „Krátko po medializácii prípadu dostala upozornenie za porušenie pracovnej disciplíny a následne už vo fonde nepôsobila. Máme vážne podozrenie, že mohlo ísť o odvetu a zároveň o varovanie ostatným zamestnancom, aby radšej mlčali. Ľudia, ktorí živia rodiny a splácajú hypotéky, sa potom môžu oprávnene báť vypovedať,“ zdôraznil René Parák.
SaS preto žiada, aby polícia zabezpečila pôvodný podnet zamestnancov, súvisiacu dokumentáciu, kamerové záznamy, dotknuté priestory aj samotné zariadenia. „Je potrebné preveriť, kto zariadenia kúpil, kto ich nainštaloval, kto mal prístup k získaným záznamom a či nemohlo dôjsť k manipulácii s dôkazmi. Zároveň žiadame, aby naše oznámenie bolo v prípade totožnosti skutku pripojené k už prebiehajúcemu konaniu,“ doplnil.
Predseda SaS Branislav Gröhling označil kauzu za absolútnu hanbu a návrat k praktikám totalitného režimu. „Po 37 rokoch tu opäť máme prostredie, v ktorom môžu byť ľudia za nesúhlas trestaní, šikanovaní a odpočúvaní. Takéto praktiky sú v demokratickej krajine neprípustné. Keď ministerstvo kultúry nekoná, musia konať orgány činné v trestnom konaní,“ povedal.
Podľa Branislava Gröhlinga je rezort kultúry v najhoršom stave v dejinách samostatného Slovenska. „Martinu Šimkovičovú si nebudeme pamätať podľa toho, čo urobila pre kultúru. Budeme si ju pamätať podľa chaosu v Slovenskej národnej galérii, likvidácie podpory festivalov, rozkladu Fondu na podporu umenia, drahých leteniek či nezmyselných nákupov. Kultúra pod jej vedením nie je podporovaná. Je ničená, zastrašovaná a najnovšie zrejme aj odpočúvaná,“ vyhlásil.
Podpredsedníčka SaS Mária Kolíková zdôraznila, že trestné oznámenie umožní strane sledovať, či bude prípad vyšetrovaný dôsledne a zákonne. „Vieme, že polícia už vo veci koná, nevieme však, akými konkrétnymi podozreniami sa zaoberá. Považujeme za kľúčové, aby vyšetrila aj možné neoprávnené zásahy do súkromia a osobnostných práv zamestnancov a aby boli včas zabezpečené všetky dôkazy,“ uviedla.
Podľa Márie Kolíkovej musí byť kultúrna obec chránená pred politickou šikanou a zastrašovaním. „Slobodná kultúra nemôže existovať v prostredí strachu, odpočúvania a odvety. Keď sa rozhoduje o verejných peniazoch určených na kultúru, musí byť celý proces transparentný, odborný a bez politického nátlaku. Budeme preto pozorne sledovať, či vyšetrovanie prebehne tak, ako má v zdravej demokratickej spoločnosti,“ zdôraznila.
Kauza podľa nej zapadá do širšieho obrazu fungovania súčasnej vlády. „To, čo sa deje vo Fonde na podporu umenia, dopĺňa mozaiku šikanóznych a mocenských praktík tejto vlády. Namiesto ochrany slobody, zákonnosti a verejného záujmu vytvára štát, v ktorom sa ľudia boja ozvať. SaS urobí všetko pre to, aby bola kultúra opäť slobodná a aby za takéto praktiky niesli zodpovednosť konkrétni ľudia,“ uzavrela Mária Kolíková.
