Všetko je na predaj: Ako Štefan Šimák predával Pente vydavateľstvo, ktoré pred 24 rokmi stvoril

7 fotografií v galérii

Štefan Šimák takmer 24 rokov so spoločníkmi budoval vydavateľstvo. Predali ho Pente, hoci...

Vybudovali ste vydavateľstvo na zelenej lúke a teraz ste ho predali Pente. Prečo? Boli ste v situácii, že ste ho museli predať?

Nie, ale o predaji sme uvažovali už pred siedmimi rokmi. Ocitli sme sa na vrchole, ale boli sme unavení z nového denníka, ktorý sa nevyvíjal podľa našich predstáv. Navyše sme si mysleli, že ako trojica majiteľov okolo šesťdesiatky sme, aj s ohľadom na nastupujúce digitálne technológie, neperspektívni. Z tohto pohľadu išlo aj o to, či bude do vydavateľstva v budúcnosti prúdiť dosť peňazí.

Vyzeralo to tak, že by už peniaze neboli?

Keby pokračoval trend, aký toto odvetvie zažíva, mohlo by sa stať, že peňazí dosť nebude. Každým rokom sa znižujú príjmy z reklamy. Inzercia odteká na internet, do sociálnych sietí a do komerčných televízií, ktoré majú po štyri kanály. Naša vlastná kanibalizácia, kríza a smartfóny nám zas odoberali čitateľov. Od prvého dňa až do dneška sme žili z vlastných prostriedkov, nikdy sme si nevzali úvery. Keď chcete úspešne podnikať, musíte mať peniaze na rozvoj a na boj s konkurenciou. Keby sme sa rozprávali o tom, či by sme my traja majitelia prežili, tak poviem áno. Prežili by sme veľmi slušne. Začali sme s jedným časopisom Plus 7 dní a s tým sme pokojne mohli aj skončiť. Hypoteticky vzaté, všetko ostatné sme mohli postupne zrušiť. Vydavateľstvo malo ešte pred troma rokmi štyristo zamestnancov a dvadsaťsedem médií. Odvtedy sme prepustili štvrtinu ľudí, čo naozaj nebolo nič príjemné. Najmä keď prichádzali na rad kmeňoví zamestnanci.

7 fotografií v galérii Jaroslav Haščák je najčastejšie spomínaným mužom Penty. Pri kúpe Spoločnosti 7 Plus sa prišiel osobne predstaviť. Autor fotografie: anc

Ako sa predáva také vydavateľstvo?

Najali sme si finančného poradcu a ten oslovil potenciálnych záujemcov. Pred siedmimi rokmi sme z tendra vylúčili finančné skupiny. Prihlásili sa silné zahraničné vydavateľstvá a zo štrnástich záujemcov o 51-percentný podiel sme si vybrali sedem. Čakali sme, že prinesú silný marketing alebo že spoločne postavíme tlačiareň, prípadne novú distribučnú sieť. Ponúkli nám závratné sumy, ale viac investovať nechceli, tak sme si povedali, že nepredáme. O pár mesiacov vypukla finančná kríza a my sme sa chvíľu báli o prežitie.

Prečo ste predali tento rok?

Dôvodov je veľa, niektoré som spomenul. Prestali sme si rozumieť s tretím spoločníkom a povzbudzujúco nevyzerá ani vývoj na trhu. V tejto brandži všetko upadá. Pôvodne sme zakladali týždenník Plus 7 dní s motívom dokázať, že založíme časopis, aký na trhu nebol. Napriek tomu, že to prerástlo do krutého podnikania, vždy to bola nádherná a vzrušujúca hra. Keď sme zarobili, založili sme nové periodikum alebo postavili novú budovu. A popri tom okolo nás vždy chodili záujemcovia a pýtali sa, či nepredáme.

Čo to znamená, že chodili okolo vás? Zavolali vám a na rovinu sa pýtali, či predáte?

Na Slovensku pár rokov podniká jedno nemecké vydavateľstvo, ktoré sa snaží etablovať, ale nedarí sa to. Modely, ktoré im doma alebo v Česku fungujú, sa u nás veľmi neujali. Raz za čas teda prišiel niekto z Hamburgu a opýtal sa, či to radšej nechceme predať, ako sa oslabovať v drahej konkurencii. My sme zakaždým povedali, že všetko je na predaj. Lenže klasické vydavateľstvá neponúkli sumu, ktorá by bola pre nás zaujímavá. Zahraniční vydavatelia totiž pomaličky odtiaľto odchádzajú.

Boli aj iní kupci?

Samozrejme. Ale dnes jediní reálni investori, ktorí sú ochotní nielen zaplatiť a možno aj dať peniaze do rozvoja, sú investičné skupiny. Tak je to všade vo svete. Klasickí vydavatelia už do printových médií investovať nechcú.

Nie je však majiteľ ako majiteľ. Je rozdiel, keď napríklad zakladateľ Amazon.com a jeden z najbohatších ľudí sveta kúpi The Washington Post a keď na Slovensku vaše vydavateľstvo kúpi Penta.

Žijeme na Slovensku. Dovolím si povedať, že pre Slovensko je týždenník Plus 7 dní rovnako zvučná značka, ako je pre Američanov The Washington Post. Niečo sme pre krajinu urobili. Mali sme víziu, boli sme postrachom mnohých politikov, rešpekt mala pred nami mafia. Nechali sme pozitívnu stopu na demokratickom, morálnom a kultúrnom vývoji krajiny. Okrem Plus 7 dní sme vydávali časopisy, aké nik iný nemal – Záhradkár, Zdravie, Zázračný svet či Včielku, s ktorými sme boli ľuďom každodenným spoločníkom. O čo je Penta horšia než Babiš, Široký, chlapci z J&T či Ivan Kmotrík?

Penta ako majiteľ médií je teda podľa vás v poriadku?

Je to vážna otázka. Ako všetci na Slovensku, aj my sme pri slove Penta spozorneli. Povedali sme si, že im vydavateľstvo nepredáme, že dáme od nich ruky preč. Pravda však je, že keď sa rodila kauza Gorila, šéfredaktor Plus 7 dní Miloš Luknár označil ponúkaný dokument ako možný podvrh. Ak sa stanete predmetom spravodajských hier, neviete, čo tým sledujú a ako dopadnete. Spravodajské služby sa pravdepodobne točia okolo všetkých ľudí, ktorí majú dosah na financie a spoločnosť. Zatiaľ Pentu nikto neobvinil, neodsúdil. Podnikajú viac v Poľsku a Česku, kde nie sú negatívnou témou, a zo Slovenska neušli, hoci mohli.

Penta na nákupoch: Sú pre ňu vydavateľstvá naozaj iba biznis investíciou?

Viaceré médiá na Slovensku, ale aj v Česku sa postupne dostávajú do rúk silných domácich finančných skupín. Po J&T vstúpili razantne na mediálny trh aj žraloci z Penty.

Kedy prišiel zlom? Hovorili ste, že Pente nie, a odrazu ste im predali niečo, čo bolo vaše „dieťa“.

Keď sme o Pente neskôr rozmýšľali, nenašli sme nič, čo by o nej vravelo ako o nezodpovednom investorovi. Ja a spoločník Jozef Dukes sme sa trikrát stretli s Jaroslavom Haščákom. Peniazom sme venovali možno päť percent času a zvyšný rozhovor bol o tom, aké majú s vydavateľstvom úmysly. Tvrdil, že k vydavateľstvu pristúpia ako podnikatelia a nemajú politické ambície. Chcú vytvoriť nadnárodný vydavateľský dom a konsolidovať trh. Potom sme požiadali šéfredaktora Plus 7 dní Miloša Luknára, aby sa s potenciálnym kupcom porozprával aj on. Nechceli sme ho po dvadsiatich štyroch rokoch predať poza chrbát. Keď sa redaktori neskôr na porade pýtali, čo bude príchod nového majiteľa znamenať, odpovedal: „Pokiaľ som šéfredaktorom ja, ostáva všetko tak ako doteraz.“

Vy ste uverili?

Do nikoho nevidíte, čas ukáže, čo je pravda. My sme však už nedokázali vydavateľstvo ďalej ťahať s predchádzajúcim oduševnením. Vidíte, že zahraniční vydavatelia odchádzajú zo Slovenska, z Česka, Poľska, Maďarska. Neprežijú to mnohé médiá. Slovenský trh je malý na štyri celoštátne denníky a desiatky mesačníkov. Podľa mňa spomedzi týždenníkov nakoniec zostanú Život a Plus 7 dní. Boli prví na začiatku, zostanú poslední na konci. Nastáva čas fúzií a tie môže robiť iba investor, ktorý má peniaze navyše a guráž.

Čo teda bude s médiami na Slovensku ďalej?

Bude ich menej a budú meniť svoju podobu. Ľudia však chcú čítať, nebojím sa, že by prestali. Na internete je síce všetko, ale čitateľ chce koncentrovaný a dôveryhodný obsah a vždy ho bude zaujímať názor. Bude jedno, či si Život a Plus 7 dní prečíta polovica ľudí na smartfónoch a druhá polovica na papieri. Financial Times mal vlani historicky najvyšší predaj, keď spočítali printovú verziu aj tie elektronické. Oveľa zložitejšie je to s rozvojom internetu. Ten nás dosť znechutil. Vlani sme kúpili od Američanov Centrum Holdings a mysleli sme si, že v spojení jeho portálov s pluska sk. budeme silnejší.

Nestalo sa?

Nie, lebo ide o prácu s nejasným cieľom a neistým koncom. Keď sme tvorili alebo prerábali nejaký časopis, na deväťdesiatpäť percent sme vedeli, čo robíme. A na deväťdesiat percent sme vedeli, ako to dopadne. Keď sa bavíte s ľuďmi z Centrum Holdings, urobia vám takú prezentáciu, že odídete s komplexom menejcennosti. Necítite tam však pevnú pôdu pod nohami a musíte im veriť. Nalievate tam peniaze, prejde rok a nevidíte žiadnu zmenu.

7 fotografií v galérii Médiá nekupujú finančníci alebo bohatí iba na Slovensku. Aj v USA kúpil napríklad The Washington Post tamojší miliardár Jeff Bezos. Autor fotografie: anc

Prečo ste im nepovedali, čo robiť?

Môžete zamestnať desiatky programátorov, no chlapec, ktorý vymyslí vo svojej izbe nejakú aplikáciu, vás porazí. Na printovom trhu sme konkurenciu poznali a vedeli predvídať, čo sa dá od nej čakať. Na internete zajtrajšiu konkurenciu nepoznáte.

Aký motív môže mať Penta, aby kupovala vydavateľstvá v čase, keď majú starosti a rozmýšľajú, ako ďalej?

Penta chce vybudovať veľké nadnárodné vydavateľstvo. Nejaké aktivity už majú v Poľsku. Nepochybujem tiež, že majiteľom Penty môže dobre padnúť, keď médiá, ktoré ich kritizovali, majú odrazu vo svojich rukách. Plus 7 dní je významný mienkotvorný týždenník, a keby sa stalo, že ho nový majiteľ zneužije, začne cezeň cielene ovplyvňovať politiku, stal by sa do pol roka bezvýznamným časopisom. Je na Pente, čo urobí.

Viete sa vžiť do kože finančných skupín, keď preinvestujú milióny do novín a časopisov, ak vedia, že zisky klesajú?

Keď sme kúpili Centrum Holdings, mali sme predstavu, že po spojení s pluska.sk obom výrazne porastú inzertné príjmy. Medzitým však reklama z internetu začala odtekať do Googlu a do sociálnych sietí. Internet nám už predtým vyrábal státisícové straty. Lenže keby som mal napríklad tak ako Penta produkty ako lekárne Dr. Max, začnem ich na treťom najnavštevovanejšom portáli so ziskom predávať. Veľká firma má viac možností. Keby sme s Jozefom Dukesom mali dosť peňazí, aby sme si kúpili SME a trebárs aj vaše vydavateľstvo, tak budeme ešte roky prekvitať.

Štefan Hríb, ktorý vydáva časopis .týždeň, naznačil, že jeho týždenník zostal jediným nezávislým slobodným periodikom na Slovensku. Tiež si to myslíte?

Nechcel by som sa pána Hríba dotknúť, som presvedčený, že to myslí dobre. Je však svojrázny. Na rozdiel od neho nám žiadna finančná skupina neťahala tŕň z päty odkupovaním časti nákladu za státisíce eur. Jednoducho povedané, jeho si Penta nepriamo kúpila už dávno. My sme si takisto nevysvetľovali slobodu tlače tak ako on. Pred predchádzajúcimi voľbami si v našich médiách objednal platenú celostranovú inzerciu proti Ficovi. Odmietli sme to uverejniť. Kto mu dal na to peniaze? O akej slobode teda hovorí? My sme sa nikdy nepasovali do pozície tých, ktorí rozhodujú, kto má byť pri moci a kto mal byť odvolaný. Bili sme do Mečiara preto, lebo sa nesprával demokraticky a umožnil rozkrádať Slovensko, ale keď sa rozhodovalo, či ho v parlamente odvolajú, boli sme ticho. Keď som na „preskáčku“ s Luknárom písal „ježka“, spočiatku sa párkrát stalo, že ma nový premiér Mikuláš Dzurinda telefonicky pochválil alebo kritizoval za údajné krivdy. Napokon som mu vysvetlil, že ak sme písali proti Mečiarovi, neznamená to, že sme obdivovatelia Mikuláša Dzurindu. Ešte horšie to bolo s Robertom Ficom.

7 fotografií v galérii Médiá nekupujú finančníci alebo bohatí iba na Slovensku. Aj v USA kúpil napríklad The Washington Post tamojší miliardár Jeff Bezos. Autor fotografie: Profimedia.sk

Oni vám naozaj telefonovali, že čo to píšete?

Fico nevolal, on rovno podával žaloby. Na rýchlych súdoch mu zvyčajne dali za pravdu a priznali štedré odškodné. Nakoniec však začal na Ústavnom súde SR prehrávať on. Skončilo sa to tak, že sme sa v príjemnej atmosfére stretli na neutrálnej pôde a dohodli sa na pravidlách.

Akých?

Premiéra sme požiadali, aby pri pocite opodstatnenej krivdy menoval konkrétneho redaktora, ktorý je podľa neho či už slizký had, alebo idiot. Ale nech takto neposudzuje všetkých novinárov. Uviedli sme, že ako vydavateľov časopisov Záhradkár alebo Zdravie nás nikdy nikto nežaloval za to, že sme mu zničili úrodu alebo poškodili zdravotný stav. My sme vyslovili garanciu, že novinár si bez vážneho dôvodu nekopne do ústavného činiteľa. Zastavili sme paľbu, nič sme si nesľúbili a vrátili sme sa každý k svojej práci.

O čom je sloboda v médiách, voľnosť novinára, ktorý necíti ovplyvňovanie od majiteľa?

Podľa mňa absolútna sloboda neexistuje a nikde na svete existovať nemôže. Výhodou nášho vydavateľstva bolo, že sa stretli ľudia, ktorí rovnako zmýšľali a mali rovnaké predstavy. Prichádzajúci redaktori vyznávali rovnaké hodnoty. Nikdy sme im nemuseli rozprávať, čo je dobré, čo je zlé, a mohli slobodne písať. Lenže keď prišiel ináč zmýšľajúci redaktor, cítil sa neslobodne. Lebo jeho články nikdy nikto neuverejnil a nakoniec musel odísť. Slobodu a nezávislosť máte vtedy, keď sa so svojimi názormi ocitnete v správnom prostredí.

Do slobody novinára zasahuje aj inzerent. Lebo ak noviny napíšu niečo proti firme, ktorá si u nich zaplatila inzerciu, môže nastať problém...

Samozrejme, že šéfredaktor musí dobre zvážiť, či bude kritizovať veľkých inzertných partnerov. Skúste v novinách skritizovať obchodný reťazec a zajtra nemáte reklamu. Druhýkrát skritizujete ďalší reťazec, potom ďalší a nakoniec zistíte, že nie je na výplaty, lebo reťazce stiahli inzerciu. Vždy sme sa cítili nezávislí, ale ani absolútna nezávislosť neexistuje. Samozrejme, že pri veľkých kauzách a veľkých pochybeniach si redakcia plnila svoje povinnosti voči čitateľom, nič nezastierala a pravdivo informovala. To len my sme niekedy zavolali obchodnému partnerovi a povedali, nech sa ráno zastaví pri novinovom stánku.

Mali ste prípad, že ste niečo napísali o inzertnom klientovi a viac si u vás nedal reklamu?

Áno. Významná reklamná agentúra obmedzila do Spoločnosti 7 Plus inzerciu za státisíce eur, lebo riaditeľka agentúry sa zahľadela do mladého Rozina a nepáčilo sa jej, ako o ňom píšu v našich periodikách. Myslím, že veľmi nemyslela ani na záujmy svojich klientov. Po pol roku sme si povedali, že kým nespáchajú nejaký zločin, radšej o Rozinovcoch písať nebudeme. Toto by si pred finančnou krízou voči nám nikto nedovolil. Veci sa v ostatných rokoch vyvíjali aj takto a na nás sadla skepsa, ktorá nám uberala z guráže.

7 fotografií v galérii „Verím, že Penta si nechá odborníkov v novinách, ktoré si kupuje, lebo lepších nenájde,“ vraví Štefan Šimák. Autor fotografie: Peter Brenkus

Novinár teda cíti tlaky od inzerentov, od kamarátov, a keď do toho príde majiteľ typu Penty, je to ako kladivom po hlave?

Penta je menší problém, lebo ak by chcela médiá zneužiť, naozaj by od nich čitatelia odišli a z týždenníka, ktorý vlastnia, by sa stal bezvýznamný plátok. Tak ako redaktori a vydavatelia, aj čitatelia sú spriaznené duše a len tak im niečo nepodsuniete. Problém je inde – teraz sa napríklad budú rozdeľovať miliardy z eurofondov, z ktorých stovky miliónov sú určené na propagáciu projektov v médiách. Stalo sa nám, že jedno ministerstvo si zadalo do novín reklamu, ale noviny kritizovali ministra v nejakom úplne inom prípade. Do redakcie zavolal bezvýznamný úradník a povedal: „Ale, ale, my vám dávame peniaze a vy nás kritizujete? Tak si to, prosím, rozmyslite.“ Toto čaká médiá v krátkej budúcnosti.

Čiže na nezávislosť sa novinári naozaj budú len hrať?

V žiadnom vydavateľstve na svete by ste nemohli písať proti názorom a záujmom vydavateľa a svojho periodika. Nikdy sme nemali dohody s politickými stranami, od nikoho sme nič nechceli a nepotrebovali. Vždy sme sa teda bez zábran mohli riadiť zásadou padni, komu padni. Ak mal redaktor závažnú kauzu podloženú faktmi, mohol to slobodne napísať bez ohľadu na inzerentov.

Vy ste jeden deň podpísali predaj spoločnosti, ktorú ste takmer pred štvrťstoročím založili. Na druhý deň ste ráno vstali a vedeli ste, že firmu, s ktorou ste denne žili, už nemáte. Aký to bol pocit?

Snažím sa na to nemyslieť. Možno ma to zoberie po pol roku. Z nejakého dôvodu mám pocit, že som ako matka, ktorá dala svoje dieťa na adopciu bohatej rodine, aby sa oňho dobre postarala. Myslíte si, že sa s tým niekedy vyrovná?

Čo budete teraz robiť?

Nechali sme si budovy, budeme stavať ďalšiu a máme rozbehnuté aj iné projekty. Mám niekoľko koníčkov, napríklad zbieram umelecké sklo. Určite začnem písať nejaké eseje, ale je otázne, či mi ich niekto uverejní. Keď sme predali vydavateľstvo, so spoločníkom Jozefom Dukesom sme napísali vyhlásenie, prečo to robíme. V denníku, ktorý sme založili a ešte nám vtedy patril, nám nová šéfredaktorka text neuverejnila.

Keď Penta priznala vstup do denníka SME, odišlo na protest vedenie redakcie a odchádzajú aj ďalší novinári. Čo na to hovoríte?

Nech sa riadia tým, čo je podľa nich správne. Ale nič by sa nestalo, keby zostali a odišli až potom, keď by naozaj pocítili tlaky od nového majiteľa. Andrej Babiš hneď po akvizícii arogantne volal do denníka MF Dnes. Tak aj dopadol. Spamätal sa síce, ale dosť neskoro. Rozpadlo sa mu vedenie vydavateľstva aj elitná redakcia. Za prvý polrok tohto roka deklarovali hospodársky výsledok päťstotisíc korún, čo je na české pomery krach. Je to ponaučenie aj pre ostatných nových majiteľov. Verím, že Penta si nechá vo vydavateľstvách, do ktorých vstupuje odborníkov, lebo lepších nenájde. Jaroslavovi Haščákovi som povedal, že keby chceli v Plus 7 dní robiť stranícku politiku, znehodnotia si vlastnú investíciu. Čitateľa si totiž nekúpite. Pre mňa osobne to bol očistec a novému majiteľovi som poradil, nech to pojme podobne.

7 fotografií v galérii Boháč a český minister financií Andrej Babiš tiež kupoval médiá a začal s nimi trochu nešťastne, časť redakcie sa rozpadla. Autor fotografie: Profimedia.sk

V Česku sú silné Česká televízia, Český rozhlas, ktoré môžu vyvažovať situáciu potom, ako bohatí podnikatelia skúpili médiá. Môže to byť aj na Slovensku šanca pre RTVS?

Ak sa v televízii sústredia na dobrú publicistiku, majú šancu. Pod Mikovým vedením funguje RTVS v rámci možností dobre. A na vyváženie máme internet, takže dnes sa už nedá niečo zahrabať pod koberec. Ak si silná firma kúpi štyri rozhodujúce vydavateľstvá, nezmení Slovensko.

Ako vidíte budúcnosť žurnalistiky?

Začínal som ako redaktor v okresných novinách na Kysuciach. Vtedy sa v tlačiarni strany odlievali do olova. Plus 7 dní bol prvý časopis na Slovensku, ktorý sme vyrábali na počítačoch Macintosh. Obdivoval som Steva Jobsa netušiac, že o dva- dsať rokov nám svojimi smartfónmi narobí nepekné problémy. V tom čase som sa jedného sadzača v tlačiarni pýtal, kedy sa zaučí na počítači. Povedal, že on sa už nebude zaúčať a dožije pri starom systéme.

Dožil?

Do dvoch rokov bol bez práce, časy sa zmenili. Život aj Plus 7 dní v súčasnosti vyzerajú úplne inak ako pred dvadsiatimi rokmi. Vydavateľstvá majú sofistikované redakčné systémy, elektronické archívy, fotobanky, internet, jazykovo vzdelanejších novinárov. Žurnalistika bude existovať, ale v inej podobe. Po nástupe grafénovej technológie budú čítačky tenké ako fólia a budú sa dať ohýbať. Novinárčina sa novým technológiám prispôsobí.

Čo bude v tlačených novinách a časopisoch?

V súčasnosti idú do popredia témy o poznaní, príbehy, krásne fotografie, hlbšie články. V USA sa zdalo, že Amazon zlikviduje knihy, lebo dnes sa tam už predáva viac kníh v čítačkách. No spisovatelia píšu, akoby sa nič nestalo. Aj novinári tak budú písať, len sa zmení nosič. Viac predvídať neviem. Keby som vedel, nič nepredávam a pustím sa do práce. Desať rokov by ubehlo ako voda.