Viaceré osobnosti sa rozhodli napísať otvorený list predstaviteľom cirkví ako reakciu na parlamentné voľby, v ktorých uspela strana Mariána Kotlebu.
Vážení predstavitelia cirkví na Slovensku,
je krátko po oznámení výsledkov ďalších veľmi významných volieb na Slovensku. Najbližšie dni či týždne ukážu, kto bude viesť Slovensko počas ďalších štyroch rokov. V týchto voľbách kandidovala aj strana Kotleba - Ľudová strana naše Slovensko (ĽSNS).
Medzi voličmi ĽSNS je aj veľká časť kresťanov a zvlášť katolíkov. Podľa nás k tomu prispieva práve skutočnosť, že predstavitelia strany sa hlásia k nacionalistickej interpretácii kresťanskej viery. ĽSNS má ako svoje heslo nielen súčasné volebné „Odvahou proti systému" ale aj „Za Boha a za národ". Predstavitelia ĽSNS sa často a otvorene priznávajú ku „kresťanským hodnotám", presnejšie k svojej interpretácii kresťanských hodnôt. Pri neznalosti histórie a selektívnom výbere príťažlivejších častí programu strany, môže pre nespokojného konzervatívneho kresťana vyznieť ĽSNS ako logická voľba.
Odporúčame aj: Hovorca KBS k otázkam o výsledkoch parlamentných volieb
Hoci zodpovednosť za postupný rast popularity ĽSNS treba pripísať mnohým spoločenským faktorom, nás ako ľudí žijúcich v cirkvi alebo ľudí zaujímajúcich sa o život cirkví znepokojuje najmä to, že zjavnému nástupu popularity ĽSNS v prostredí cirkví sa predstavitelia cirkví len mlčky prizerali.
Strana Mariana Kotlebu chce využiť kresťanmi citlivo vnímanú relativizáciu hodnôt v každodennom živote na mobilizáciu svojich voličov. Príkladom je toľko skloňované odmietnutie grantov od ministerstva kultúry pre Divadlo Štúdio tanca pre svoje údajne pohoršujúce umenie. ĽSNS sa teda prejavuje ako strana s veľmi prísne vymedzenými hodnotami. Sú to však hodnoty na extrémnom konci pravého spektra a podopierané náboženskou rétorikou. Nazdávame sa, že aj preto dokázali osloviť mnohých konzervatívnych a veriacich občanov. Kde však boli predstavitelia cirkví, keď nedokázali rozpoznať toto zneužitie kresťanských hodnôt na podporu pravicového extrémizmu?
Konferencia biskupov Slovenska, ako aj evanjelická cirkev alebo Ekumenická rada cirkví sa v minulosti opakovane vyjadrovali k spoločenským témam. Pýtame sa teda, či otázku kandidovania strany s fašistickým a rasistickým svetonázorom, ktorých zástupcovia sa odkazom hlásia k Hitlerovmu Nemecku a prvému slovenskému štátu, ktorí nosia fašistické uniformy, ktorí popierajú holokaust, ktorí pre výstavu o druhej svetovej vojne podávajú trestné oznámenie za propagáciu sionizmu, ktorí majú svoju politiku založenú na neznášanlivosti voči iným etnikám, ktorí na šírenie týchto myšlienok používajú náboženskú rétoriku (Biblia, Boh, Ježiš Kristus), a ktorých šanca dostať sa do slovenského parlamentu sa premenila na alarmujúcu realitu, nepovažovali slovenskí katolícki a evanjelickí biskupi a predstavitelia ďalších cirkví pred voľbami za tému hodnú verejného vyjadrenia? Ako je to možné, že cirkevné a náboženské autority zlyhali a verejne nevyjadrili postoj k trom slovenským katolíckym kňazom (Ján Košiar, Ignác Juruš a Gabriel Juruš), ktorí v tzv. Iniciatíve 2016 verejne podporili ĽSNS?
Zároveň existuje veľa dôvodov domnievať sa, že vstup ĽSNS do parlamentu bude viesť k tomu, že predstavitelia tejto strany s ešte väčšou razantnosťou budú hľadať podporu a spojenectvo medzi veriacimi rôznych cirkví. V tomto ohľade je vyjadrenie KBS k výsledku volieb alibistické. Strohá správa KBS v mene svojho predsedu a arcibiskupa Stanislava Zvolenského len vyjadrila nádej, že zvolené strany budú konať dobro pre spoločnosť a že ich budú sprevádzať „modlitbou a povzbudením v duchu evanjelia." Skutočnosť, že evanjelická cirkev, ako aj iné cirkvi, sa doteraz k výsledku volieb vôbec nevyjadrili, je rovnako znepokojujúca. Vyjadrenie hovorcu KBS z 10. 3. 2016 vnímame ako snahu o reflexiu tejto témy a vyjadrujeme nádej, že prispeje k hlbšej verejnej diskusii predstaviteľov cirkví, v ktorej sa vymedzia voči zneužívaniu kresťanskej viery na extrémizmus.
Myslíme si, že rímskokatolícka, gréckokatolícka, evanjelická, pravoslávna, reformovaná kresťanská cirkev a ďalšie cirkvi na Slovensku sú spoluzodpovedné za to, že sa do parlamentu dostala extrémistická strana, ktorá svoju nenávisť obaľuje do kresťanského jazyka. Robert Fico sa po voľbách vyjadril, že za súčasné volebné výsledky môžu všetky strany, vrátane prezidenta Andreja Kisku. Aj keď nevieme presne, prečo spomenul posledne menovaného, vieme, že zabudol spomenúť predstaviteľov cirkví. My to teda pripomíname.
Na záver veríme, že aj túto nepriaznivú situáciu môžeme vidieť ako príležitosť, v ktorej očakávame Váš jasný postoj. V nedávnej minulosti sa dokázali k týmto témam vyjadriť katolícki biskupi, zvlášť v dokumente „Vyhlásenie KBS k vatikánskemu dokumentu o holokauste" (1998). Taktiež len nedávno vyšlo „Vyhlásenie KBS k 70. výročiu deportácií Židov zo Slovenska" (2012), ktoré spomína, že aj za prvého slovenského štátu sa vtedajší politici „hlásili ku kresťanstvu a jeho hodnotám, no niektorí z nich ich prenasledovaním Židov v praxi porušovali." Podobne sa vyjadrili aj predstavitelia evanjelickej cirkvi vo svojom stanovisku po voľbách do VÚC v roku 2013, v ktorom rozhodne odmietli extrémizmus.
Ak bolo napísané: „Kto má uši, nech počúva," (Mt 11,15) tak si myslíme, že tiež platí: „Ak budú títo mlčať, kamene budú kričať." (Lk 19,40) Píšeme vám preto, lebo nám záleží na smerovaní tejto krajiny, a veríme že na tom záleží aj Vám. Dúfame, že sa dokážete ozvať dnes tým, čo to potrebovali včera, lebo zajtra už môže byť neskoro.
Zároveň Vás chceme pozvať k otvorenému dialógu s predstaviteľmi občianskej spoločnosti, v ktorom by sme mali spoločne hľadať riešenia ako zapojiť cirkvi do formovania verejného priestoru v súlade so zásadami pluralitnej demokratickej spoločnosti. Na tento účel ponúkame diskusné tézy, ktoré takýto dialóg môžu stimulovať. Nazdávame sa totiž, že práve tento dialóg pomôže cirkvám, aby vedeli účinnejšie predchádzať zneužívaniu svojho posolstva na šírenie extrémizmu a jeho prenikanie do politického života.
V Bratislave, 10. marca 2016.
Ondrej Prostredník, evanjelický teológ
Andrej Zeman, religionista
František Ábel, evanjelický teológ
Michal Havran, evanjelický teológ a publicista
Miroslav Kocúr, teológ
Daniel Pastirčák, kazateľ a publicista
Andrej Bán, fotograf a publicista
Michal Vašečka, sociológ
Štefan Hríb, publicista
Fedor Blaščák, filozof
Peter Križan, genetik
Marta Botiková, etnologička
Helena Tužinská, etnologička
Branislav Kovár, archeológ
Ján Michalko, pedagóg a koncertný umelec
Marián Balázs, publicista
Štefan Markuš, fyzik a diplomat
Tomáš Jahelka, evanelický teológ a politológ
Ján Benčík, dôchodca a bloger
Jakub Pavlús, evanjelický kaplán
Ján Bunčák, evanjelický farár
Lubo Bechný, publicista a fotograf
Dávid Cielontko, biblista, doktorand
Martin Kováč, doktorand teológie, starokatolícky diakon
Samuel Jezný, biblista, doktorand
Evina Steinová, historička
Juraj Ševčík, teológ a manažér
Maroš Nicák, evanjelický teológ
Imrich Vašečka, sociológ
Jakub Drábik, historik
Agáta Drelová, historička
Matúš Kucbel, psychológ a organista
Jana Šalapková, psychologička
Michaela Kušnieriková, teologička
Miroslava Hodáňová, evanjelická teologička, učiteľka
Iva Mrvová, publicistka