Jaroslav Rezník bol zvolený za nového šéfa RTVS aj vďaka hlasom kotlebovcov.
Za Rezníka hlasovalo 95 poslancov, za Václava Miku 50. Spolu hlasovalo 147 poslancov, na zvolenie stačilo 74 poslancov.
Za Rezníka hlasovali podľa informácií RTVS aj poslanci z Ľudovej strany Naše Slovensko. Povedal nám to poslanec Milan Uhrík. Rezník je podľa slov M. Uhríka lepšia voľba a strana verí, že dostane v RTVS viac priestoru. V. Mika podľa M. Uhríka stelesňuje to, čo ĽSNS nechce, komercializáciu a amerikanizáciu.
Podrobnosti o voľbe generálneho riaditeľa RTVS v parlamente: Minúta po minúte: Volil sa nový šéf RTVS
Rezník v minulosti poslúžil HZDS aj SNS. Bol dvakrát po sebe zvolený za riaditeľa Slovenského rozhlasu, trikrát za riaditeľa TASR a dvakrát neúspešne kandidoval za šéfa STV/RTVS - raz proti Miloslave Zemkovej a raz proti Mikovi.
Odporúčame aj: Agentúra TASR sa zmenila na tlačové oddelenie SNS
Kto je Jaroslav Rezník?
Rezník študoval v Prešove na Filozofickej fakulte. Mediálnu kariéru odštartoval v roku 1993, keď sa stal riaditeľom Regionálneho štúdia rozhlasu v Košiciach. V roku 1997 ho parlament za vlády Vladimíra Mečiara zvolil vo veku 31 rokov za ústredného riaditeľa rozhlasu. V tom čase mal silné väzby na HZDS. Krátko po zvolení ho preslávila návšteva v centrále HZDS. Údajne tam chodil ako riaditeľ pravidelne, sám priznal len jednu návštevu, krátko po volebnej noci, kedy HZDS prišlo o moc. Neskôr to označil za veľkú chybu. Návštevy HZDS neboli jeho jediným problémom. Redaktori sa sťažovali na Rezníkovo zasahovanie do spravodajstva a cenzúru. Známy bol protestný list v roku 1998, pod ktorý sa podpísalo až 26 redaktorov spravodajstva. Tvrdili, že „objektívnejšie a pluralitnejšie spravodajstvo rozhlasu oproti Kubišovej STV nebolo zásluhou, ale napriek vedeniu SRo."
Rezník bol jeden z mála šéfov verejnoprávnych médií, ktorý riadil médium celé dve funkčné obdobia. Pre rozhlas to bolo zárukou personálnej a programovej kontinuity. Tá však nemala pozitívny vplyv na počúvanosť a hospodárenie. Za obdobie Rezníka v rozhlase došlo k najvýraznejšiemu prepadu počúvanosti a prehlbovala sa aj strata rozhlasu.
Na sklonku svojho funkčného obdobia podpísal prvú zmluvu o odstúpení pohľadávok na vymáhanie koncesionárskych poplatkov. Vymáhanie drakonických pokút skončilo nevôľou mnohých ľudí, ktorým sa súkromná spoločnosť vyhrážala súdmi a státisícovými či miliónovými pokút. Kauza skončila až v parlamente, kde bol prijatý tzv. generálny pardon a na súde.
Rezník nebol šéfom SRo len za Mečiarovej vlády, ale zvolený bol aj za vlády Mikuláša Dzurindu v roku 2001. Práve pre Dzurindu vytvoril v roku 2003 nezvyčajnú reláciu Tvárou v tvár, ktorú kritizovala a pokutovala rada. Napriek tomu prežil tento formát v pozmenenej podobe dodnes, premiér má nadštandardný priestor v Sobotných dialógoch.
Odporúčame aj: Rezník vidí vzor v BBC
Podľa článku Pravdy z roku 2006 s názvom Rozhlas sa sporí s Kočnerom o pozemok Rezník uzavrel v júni 2005 zmluvu o vecnom bremene so spoločnosťou Štúdio K. F. A., ktorá umožňovala využívať pozemok pri rozhlase na Žilinskej ulici. Pozemok mal rozlohu 1 147 štvorcových metrov a Štúdio K.F.A. ho potrebovalo ako príjazdovú cestu k neskôr realizovanej stavbe Five Star Residence, známu z kauzy Mariána Kočnera a Ladislava Bašternáka. Majiteľom Štúdia K. F. A. sa v marci 2006 stal Marián Kočner. Riaditeľka SRo Miloslava Zemková, ktorá prišla po Rezníkovi, považovala zmluvu za nevýhodnú, a chcela zmluvu so Štúdiom K. F. A. zrušiť.
V roku 2005 po skončení funkčného obdobia nastúpil za Františka Tótha pôvodne z ANO na ministerstvo kultúry ako štátny radca, istý čas tam pôsobil aj po zmene vlády za Mareka Maďariča. V roku 2007 bol zvolený za generálneho riaditeľa TASR a opakovane v roku 2014. Za jeho obdobia bola predaná budova TASR aj s pozemkom pod ňou skupine J&T a Rezník presťahoval TASR do priestorov J&T. Zmodernizoval TASR, zredukoval výrazne počet redaktorov a rozbehol viacero nových projektov - TASR pre školy, spravodajský portál Teraz.sk. Najsilnejšiu proklamovanú podporu mal od SNS. Práve SNS mala hlavne pred parlamentnými voľbami v agentúrnom servise v porovnaní s inými mimoparlamentnými stranami nadštandardný mediálny priestor.
Len pár mesiacov pred voľbami sa zviditeľnil tým, že dal polovicu portálu tlačovej agentúry firme blízkej Slavii Capital a podpísal zmluvu s proputinovskou agentúrou Sputnik, ktorá je označovaná ako jeden z hlavných dezinformačných webov napojených na Kremeľ. Po vlne kritiky od zmluvy odstúpil.
