Ilust.foto z filmu Dievča vo vlaku
Pamätáte sa, ako dlho žili niektoré médiá zo sledovania jednej nešťastnej osoby, ktorá sa prihlásila do televíznej reality šou?
Na Martinu Chovancovú – televíznu Martinku z Turca - striehli na každom kroku, ale hlavne nešťastí. Nezastavil ich ani jej pobyt na psychiatrii, využívali ju do úplného konca. Nový Čas, Plus jeden deň, web televízie JOJ natáčali aj jej pohreb a niektorí ho vysielali aj naživo.
Ani rok po jej smrti sa bulvár nezastavil. Keďže Martinka nežije, Plus jeden deň a Nový Čas poľujú na jej dcéru. Keďže má dcéra len 17 rokov, je to o to obludnejšie. A keďže na ňu nič nemajú, "varia" články z pár fotiek, ktoré našli na jej profile na facebooku. Tento týždeň oba denníky pranierujú dievča za to, že si dovolila prefarbiť vlasy na čierno, a vraj si časť hlavy vyholila (použili fotku z februára). Pohoršujú sa, ako keby spáchalo niečo nemorálne. Pritom si len zmenila účes na taký, aký majú bežne jej rovesníčky, a mimochodom aký sa nosí aj medzi redaktorkami Plus jeden deň.
V článku Z nevinného dievčatka temná tínedžerka! Dcéra Martinky († 34) z Turca šokuje drastickou zmenou imidžu Nový Čas na svojom webe v súvislosti s bežným účesom napísal toto: „Z roztomilého dievčatka sa stala tínedžerka s temným výzorom. Je len otázkou času, kedy sa pod vplyvom okolia a minulosti nechá zlákať na zlé chodníčky." Po kritických reakciách čitateľov po jednom dni článok stiahli.
Pluska prišla s článkom: Šokujúci záber dcéry Martinky († 34) z Turca: Z nevinného dievčatka sa stalo TOTO! „Svoje vlasy si vystrihala na polke hlavy úplne nakrátko a stavila na punkerský imidž. Teraz stačí iba dúfať, aby sa nedala na zlé chodníčky a nevybrala sa podobnou cestou, po ktorej kráčala jej mama krátko pred smrťou..."
Táto bezdôvodná medializácia a identifikovanie maloletej nemá so slušnou žurnalistikou nič spoločné. Je to čistý hyenizms. V textoch, ktoré z pochopiteľných dôvodov linkovať nebudem, zverejnili fotky aj jej celé meno.
Prípomínam, že základné práva dieťaťa (aj toho, ktoré je v detskom domove a nemá rodičov, ktorí by ho chránili) sú: právo na ochranu pred zasahovaním do súkromia, rodiny, domova a korešpondencie a pred útokmi na jeho česť alebo povesť. Dcéra Martinky je stále maloletá, nič neurobila, nie je verejná osoba, ale prežila v živote traumu, prišla o mamu. Títo ľudia potrebujú zvýšenú ochranu súkromia, tváre, mena. To, čo robia tieto dva denníky 17-ročnému dievčaťu, psychológovia volajú sekundárna viktimizácia - pripomínajú jej a jej širokému okoliu traumatizujúce okamihy a navyše ju bezdôvodne pranierujú.
Tak teda milý bulvár, nechaj si svoje morálne odporúčania a nechaj ju žiť.
