Foto: Veľvyslanectvo SR v Číne
Slovenské veľvyslanectvo v Číne zorganizovalo v Pekingu slávnostné podujatie, ktorým si pripomenulo udalosti 17. novembra. Na akciu "Dňa boja za slobodu a demokraciu" pozvali rečniť Jozefa Banáša, bývalého komunistu, ktorý je na zozname agentov ŠtB a ktorý preplával cez rôzne režimy, aby kariéru zavŕšil ako obľúbenec konšpiračných webov a autor pseudohistorických románov. Banáš z pohľadu svojej minulosti možno nemá ďaleko od režimu v Číne, no na pôde oficiálnej slovenskej inštitúcie by mohli na november spomínať iní odborníci.
Účasťou Jozefa Banáša a promovaním jeho pseudohistorických kníh sa pochválila aj oficiálna stránka stránka MZV a veľvyslanectva SR v Číne takto: "Dňa 15.11.2022 pri príležitosti nadchádzajúceho Dňa boja za slobodu a demokraciu zorganizoval veľvyslanec Dušan Bella spomienkovú akciu k 17. novembru spojenú s výstavou o Alexandrovi Dubčekovi (30. výročie úmrtia) a výstavou o M.R. Štefánikovi (104. výročie návštevy Číny), ktoré vhodne zapadli do kontextu boja slovenského národa za slobodu a demokraciu. Počas príhovoru veľvyslanca boli uvedené aj dva video vstupy spisovateľa Jozefa Banáša, ktorý ako autor knižných diel ´Prebijem sa´ a ´Zastavte Dubčeka´ priblížil účastníkom spomienkovej akcie tieto dve výrazné osobnosti slovenského národa."
Po tom, ako na facebooku na akciu veľvyslanectva upozornil šéf Stredoeurópskeho inštitútu ázijských štúdií Matej Šimalčík, zmienky a fotky z akcie zo stránky MZV a veľvyslanectva zmizli.
Banáš bol členom KSČ. V roku 1977 nastúpil na Federálne ministerstvo zahraničných vecí, za krátko sa stal riaditeľom tlačového odboru, ktorý mal na starosti preverovanie zahraničných novinárov. V rokoch 1984-88 bol tlačovým atašé na veľvyslanectve v NDR. Podľa Ústavu pamäti národa bol Banáš v rokoch 1974 – 1989 agentom a tajným spolupracovníkom ŠtB s krycím menom Lotos. Banáš spoluprácu roky popiera a tvrdí, že jeho podpis v zväzkoch ŠtB je falošný. V rozhovore pre Plus 7 dní v roku 2004 povedal, že nemal „efektívnu spoluprácu s ŠtB... Spolupráca spočívala v tom, že som im dával kópie zo záznamu z rozhovorov so zahraničnými diplomatmi a novinármi, ktoré som posielal do centrály na federálne ministerstvo zahraničných vecí v Prahe." Banáš sa dnes rád obhajuje aj tým, že sa nenašiel nikto, koho by udal. Práca pre ŠtB a komunistický režim však nebola len o udávaní.
„Robil všetko, aby ukázal, že je veľmi spoľahlivý podporovateľ a nástroj komunistického režimu. Nepomáhal nám, ale robil obštrukcie. Bol nám známy ako predĺžená ruka ŠtB," povedal v minulosti pre SME rakúsky novinár Paul Lendvai.
Banáš posledné roky chrli knihy o známych historických osobnostiach, pričom fakty a názory osobností "domodeluje". Napríklad knihu o Štefánkovi písal takto: „Všetko v tej knihe je pravda, niektoré scény som dal do literárnej formy – ako by to asi mohlo vyzerať – modeloval som situácie. Keď viete, aké hodnoty mal Štefánik, tak je to ľahké to vymodelovať,“ popisoval svoju tvorbu Banáš v Slovenskom rozhlase.
„V mene profitu a pofidérnej čitateľskej ,slávy‘ svojou konšpiráciami sýtenou publicistikou nadbieha dosť nízkemu vkusu,“ povedala o ňom v minulosti politologička Soňa Szomolányi.
Na Slovensku pritom vyšli kvalitné diela o Štefánikovi, napríklad špeciálne sa mu venuje historik SAV Michal Kšiňan, ktorý o ňom napísal aj vynikajúcu bibliografiu. Kšiňan by bol určite lepšou voľbou pre veľvyslanectvo ako šíriteľ konšpirácií a posluhovač komunistického režimu.
