Foto: Večerník
Kampaň na príchod Večerníka bola v Bratislave rozsiahla. Možno ak by bola slabšia, mala by som skromnejšie očakávania.
Prvé číslo nového bratislavského Večerníka, ktoré bolo rozdávané zadarmo, sa nieslo v duchu promo značky - bolo plné nostalgických starých fotiek a spomienok na staré vydania Večerníka.
Rozhodla som sa preto počkať na druhé číslo, ktoré sa vo štvrtok a dnes už predávalo v stánkoch.
Večerník vydáva vydavateľstvo blízke Ladislavovi Rehákovi a jeho manželke Márii Rehákovej a chce nadviazaťna tradíciu Večerníka, ktorý vychádzal od roku 1956. Má rovnaké logo aj niektoré rubriky.
Ako vyzerá druhé vydanie zo štvrtku?
Prvá vec, ktorá ma prekvapila, bol rozsah. Po zaplatení 0,49 eur som dostala do ruky dva zložené hárky. Večerník vychádza v tabloidovom formáte, čiže v najmenšom novinovom formáte, ktorý má napríklad Nový Čas. Večerník má len 8 strán. Textu veľa nie je. Titulka ma neupútala vôbec. Predpokladala som, že aspoň vo vnútri ma bude čakať väčšia alebo dobre spracovaná téma, ktorou chcú zvyčajne nováčikovia na trhu pritiahnuť pozornosť čitateľov.
Omyl. Nič také som nenašla. Redakcia využila aj druhé už predávané vydanie na selfpromo.
Odporúčame aj: Kto stojí za novým Večerníkom?
Hlavný článok na titulke s názvom Tancovanie v daždi bol o Večerníkarskej párty - evente vydavateľstva, ktorý bol súčasťou kampane na predaj Večerníka. Na titulnej fotke moderátorka eventu, v pozadí hlúčik dôchodcov a v hlavnom článku vymenovaní všetci pozvaní hostia. Okrem vlastného PR článku a stĺpčeka so žiadosťou, aby ľudia posielali redakcii tipy na články, na titulke nie je nič iné.
Máme surikatu!
Na druhej strane je glosa od Jozefa Banáša s názvom Večerník vypredaný, kde Banáš píše o tom, ako sa teší na Večerník a nostalgicky spomína, aký bol ten starý. V strede fotka surikaty a článok Máme surikatu! o tom, ako si Večerník adoptoval zvieratko a ako sa bude oň starať. „Surikata je totiž trochu ako my. Neveľká (má len 30 cm, hoci chvostom o 20 cm viac), sociálna, dravá, zvedavá..." píše autor, ktorý sa podpísal ako Redakcia.
Tretia strana je fotostrana – opäť o Večerníkarskej párty - s fotkami moderátorky Adely Banášovej, nechýba fotka Márie Rehákovej s Justinom Topolským, či Ladislav Rehák, účinkujúci a hostia.
Takto noviny pokračujú aj ďalej. Na štvrtej strane je článok Prvé stretnutie s čitateľmi o dojatí autorky, ktorá rozdávala prvé číslo v električke číslo 5, a rozhovor s kolportérom, ktorý v minulosti predával Večerník.
Najnovší Večerník priniesol aj takúto informáciu: „Keď v Petržalke prší, tak sa v jej starej časti niektoré cesty a chodníky premieňajú na mláky plné dažďovej vody.... V zimnom období je situácia na vozovkách oveľa nebezpečnejšia, pretože voda zmrzne a vytvorí sa na nej klzisko."
Už som v druhej polovičke mininovín a slefpromo nekončí. Článok na piatej strane o tzv. smrťákovi vám hneď v úvode pripomenie, že: „Otváracia párty Večerníka bola poriadne živá udalosť."
Bežné články s niekoľkými pozvánkami sú skôr doplnkom selfpromočlánkov. Sú stručné, napríklad o tom, že Berg búrajú alebo Staré Mesto bude upravovať otváracie hodiny, či o predstavení umelcov z Argolly. Väčší priestor ku koncu novín dostala téma o tom, kde sa vytratili niekdajšie obľúbené linky autobousov alebo oslavný článok o taxislužbe s označením VB. Články sú mierne, jednoduché, bez náznaku kritiky. Asi také, akými dopĺňajú obchodné reťazce svoje letáky.
