Foto: EU/RAS
Sviatočné rodinné stretnutia môžu priniesť nepríjemné okamihy, keď sa ukáže, že niekto z príbuzných či známych prepadol istej konšpiračnej teórii, napríklad že koronavírus neexistuje, a snaží sa ju vnútiť ostatným.
Čo robiť?
Podľa britskej BBC je v opísanej situácii kľúčové zachovať pokoj. "Akokoľvek je dôležité postaviť sa nepravdám, nikdy veci nepomôže, keď sa rozhovor zvrhne do slovnej hádky," konštatuje analýza.
Význam ohľaduplnosti a snahy o vzájomné pochopenie v tejto súvislosti zdôrazňujú experti dlhodobo. Psychológ Jovan Byford pôsobiaci na britskej Open University podotýka, že príklon ku sprisahaneckým teóriám často vychádza z pocitov hnevu a pobúrenia "o tom, ako svet funguje". "Ku konverzácii s priateľmi a príbuznými pristupujte skôr s empatiou ako s posmechom. Trpezlivo si vypočujte to, čo majú na srdci," dodáva Claire Wardleová z organizácie First Draft bojujúcej proti šíreniu dezinformácií.
Web VICE News sa v predvianočnom texte zameral na komunikáciu s ľuďmi, ktorí sa hlásia k myšlienkam hnutia QAnon. To sa pôvodne točilo okolo mýtu o skrytej vojne amerického prezidenta Donalda Trumpa proti skupine mocných satanistov a pedofilov, postupne ale prevzalo mnoho ďalších konšpiračných narativov, napríklad o mobilných sieťach 5G či o vakcínach.
VICE News opisuje príbeh 25 ročného Američana Toma, ktorého o dva roky starší brat tvrdením anonymnej internetovej osobnosti "Q" úplne prepadol. Vianoce či oslavy Dňa vďakyvzdania sa u nich teraz nezaobídu bez rodinnej hádky o QAnon, pričom podľa Toma to brata len upevnilo v jeho názoroch. "Je v tom teraz hlbšie než kedykoľvek predtým, zaťažilo to náš vzťah," povedal Tom.
BBC odporúča, aby ľudia po vypočutí svojich blízkych neprechádzali ihneď k overovaniu informácií, ale aby pokladali ďalšie otázky a pýtali sa napríklad na ich zdroje. Stúpenci konšpiračných teórií totiž často hovoria o dôležitosti "vlastného výskumu", svoje názory však mnohokrát opierajú o výroky neznámych ľudí na facebooku či príspevky komentátorov, ktorí možno šírením špekulácií len zneužívajú fungovanie digitálnych platforiem k budovaniu diváckej základne či predaju doplnkov stravy.
"Toľko ľudí tieto technológie považuje za mágiu alebo za prirodzenú podobu informačných tokov. Ale tak to nefunguje. Tie veci boli takto navrhnuté. A keby ľudia tie mechanizmy a ten tok peňazí okolo toho lepšie chápali, možno by sa s nimi dalo hovoriť o obsahu," povedala denníku The New York Times (NYT) odborníčka na komunikáciu z americkej Syracuse University Whitney Phillipsová.
Server Buzzfeed News nedávno s odkazom na dianie okolo koronavírusu, ale aj okolo amerických volieb a vlny protestov proti rasizmu označil 2020 za "rok infodemie". Novinári v čase pandémie pozorujú rozmach konšpiračného zmýšľania, pričom okrem neistoty spojenej s covidom-19 fenomén spájajú aj s pôsobením sociálnych sietí ako Facebook alebo YouTube.
Podľa ďalšieho analytika Colina Dickeyho tiež môže byť užitočné pripustiť existenciu konšpirácií, zároveň však na príklade kauzy Watergate alebo zneužívaní detí v katolíckej cirkvi ilustrovať, ako také sprisahania mocných v praxi vyzerajú a akými spôsobmi bývajú odhalené. Takýto postup vytvorí istý spoločný základ pre diskusiu a tiež vnesie do svetonázoru adresáta istý "kognitívny nesúlad", myslí si Dickey.
Aj pri dodržaní týchto tipov však nemožno očakávať okamžité výsledky. Sprisahanecké teórie sú podľa expertov pre stúpencov zdrojom pocitu nadradenosti a vo svojej podstate sú jednoduchšie a stráviteľnejšie než skutočnú udalosti a s nimi spojená neistota. "Pre tých, ktorí spadli hlboko do konšpiračnej králičej nory, môže cesta späť trvať veľmi dlho," píše BBC.
Táto sekcia vzniká v spolupráci s 365.bank. Stretli ste sa s hoaxom, dezinformáciami či konšpiráciami? Dajte nám o nich vedieť na Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.
