Reprofoto DW
V spoločnosti zmietanej na Kube nedostatkami vyčerpanej revolúcie sa zmenili politické vzťahy v dôsledku odchodu "barbudos" (bradáčov) a príchode sietí 3G a 4G. Vlna sociálnych nepokojov v Latinskej Amerike dorazila aj na tento karibský ostrov, napísal dnes španielsky denník El País v komentári venovanom masovým protestom na Kube, ktoré vypukli v nedeľu a ktoré sú označované za najväčšie protivládne demonštrácie v krajine od roku 1994.
Duch, ktorý obchádza Latinskou Amerikou, nie je duch komunizmu, ale sociálnych nepokojov. Čile zažilo protesty v októbri 2019 a počas pandémie začal proces vzniku novej ústavy. Bolívia mala svoje nepokoje tiež na jeseň 2019, keď opozícia obvinila prezidenta Eva Moralesa zo zmanipulovania výsledkov volieb. V novembri toho istého roku vypukli protesty aj v Kolumbii, kam sa tento rok demonštrácie vrátili, vyvolané návrhom daňovej reformy, ktorú chcela uskutočniť vláda Ivanoua Duqueho. V Peru vlani parlament zosadil prezidenta Martína Vizcarra a protesty vtedy zastavilo rýchle odstúpenie jeho nástupcu. Uvidíme, čo bude s nedávno zvoleným Pedrom Castillom, ktorý vo voľbách zvíťazil len tesne.
Skončila ale aj éra historické generácie barbudos (revolucionárov 50. rokov minulého storočia): zomrel Fidel (Castro), odišiel Raúl (Castro) a zo starej gardy zostali len Machado Ventura a Ramiro Valdés. Noví lídri, s Miguelom Díaz-Canelom na čele, nemajú rešpekt. Castrovci mohli byť milovaní, či nenávidení, ale nie opovrhovaní.
V príprave "dokonalej búrky", ako niektorí na ostrove pomenovali tieto nepokoje, ktoré zrejme nezostanú len jednodňové, bola poslednou kapitolou hladovka umeleckého Hnutia San Isidro po zadržaní jedného z jeho členov v novembri 2020, a solidarita, ktorú toto hnutie v kubánskej kultúrnej obci získalo. Potom prišla pieseň Vlasť a život od populárnej skupiny Gente de Zona, odkazujúca na heslo kubánskej revolúcie Vlasť alebo smrť. Pieseň natočenú začiatkom tohto roka si potom začali ľudia pohmkávať v uliciach na znamenie rebélie.
V týchto dňoch navyše počty nákaz koronavírusom a úmrtia s covidom-19 dosiahli na Kube najvyššie hodnoty za celú pandémiu. V krajine nie sú lieky, zdravotnícky systém je podľa niektorých na hranici kolapsu, podľa iných už kolabuje. Každodenné fronty na potraviny sú nekonečné a stále viac zahanbujúce sú rozdiely medzi tými, ktorí majú prístup k cudzej mene, a tými, čo ho nemajú.
Pohár pretiekol návratom výpadkov elektriny. Kubáncom to pripomína deväťdesiate roky, kedy bol v krajine fatálne nedostatok potravín po rozpade Sovietskeho zväzu, vtedajšieho zásobovateľa Kuby. Vtedy ale protesty, ktoré vypukli na nábreží Malecón v Havane, osobne zastavil Fidel Castro. O niečo podobné sa v nedeľu pokúsil prezident Díaz-Canel v San Antoniu de los Baňos, kde terajšie protesty vypukli a odkiaľ sa rozšírili do celej krajiny. Lenže Díaz-Canel nie je Fidel a okolnosti sú už tiež celkom iné.
Môže ísť o začiatok konca, alebo to vyvolá zmenu v zlom vedení, bez toho aby režim padol. Tiež sa môže obnoviť poriadok tvrdou rukou. Už boli nasadené čierne barety (špeciálnej zásahovej jednotky) a vláda vyzvala revolucionára, aby vyšli do ulíc. Kabinet tiež v nedeľu prerušil internet a mobilné dáta. Predvídať budúcnosť je vždy ťažké, ale v týchto časoch, ktoré prebiehajú tak rýchlo, by neprekvapilo, keby zajtra bolo všetko inak ako dnes.
