Foto: Wikileaks
Právnici zastupujúci americkú vládu pred londýnskym súdom rozporovali súdne rozhodnutie zablokovať vydanie zakladateľa servera Wikileaks Juliana Assangea z Británie do Spojených štátov. Podľa právnych zástupcov by mali byť preskúmané posudky aktivistovho duševného zdravia. Pred budovou súdu pri včerajšom predbežnom rokovaní o americkej žiadosti o vydanie demonštrovali Assangeovi priaznivci, napísala agentúra AP.
Britský súd na začiatku tohto januára rozhodol, že Assange by nemal byť vydaný do Spojených štátov, kde čelí obvineniam z porušenia špionážneho zákona a zo sprisahania s cieľom získať americké tajné dokumenty nabúraním sa do vládnych počítačov. Rozhodnutie bolo zdôvodnené obavou z podmienok väzby v USA a z toho, že by Assange mohol spáchať samovraždu. Spojené štáty sa proti rozhodnutiu odvolali.
Clair Dobbinová, ktorá zastupuje americkú vládu, argumentovala, že sudkyňa Vanessa Baraitserová svoje rozhodnutie na začiatku roka postavila na možnom budúcom riziku samovraždy skôr než na reálnom ohrození v čase, keď mala verdikt vyniesť. Dobbinová dodala, že Assange "zorganizoval jednu z najväčších krádeží dát v dejinách" a jeho zdravotný stav nie je tak zlý, aby sa nemohol kontrolovať a ublížil si.
Päťdesiatročný Austrálčan Assange sa k súdnemu pojednávaniu pripojil cez video z londýnskej väznice s vysokou ostrahou, kde je od roku 2019. Na podporu novinárov a aktivistov sa pred budovou súdu zišlo niekoľko desiatok ľudí, vrátane bývalého predsedu britských labouristov Jeremyho Corbyna. Na transparentoch demonštrantov sa objavovali heslá ako "novinárčina nie je zločin" či "Slobodu Assangeovi".
K podporovateľom sa pridala aj Assangeova priateľka Stella Morisová, ktorá ho označila za "nevinného muža obvineného z toho, že robil novinárčinu."
"Každým dňom, kedy je tejto obrovskej nespravodlivosti umožnené pokračovať, je Juliánova situácia čím ďalej tým viac zúfalejšia," uviedla Morisová, ktorá má s Assangeom dve malé deti.
Assange bol v decembri 2010 v Británii zatknutý na základe zatykača, ktorý vydalo Švédsko kvôli obvineniu zo znásilnenia a sexuálneho obťažovania. Austrálčan túto kauzu považoval za zásterku na to, aby bol odovzdaný americkej justícii. V roku 2012 sa uchýlil na ekvádorskú ambasádu v Londýne a požiadal v tejto krajine o politický azyl. V budove strávil sedem rokov, vzťahy s hostiteľmi sa ale postupne zhoršovali a v roku 2019 bol z veľvyslanectva vykázaný. Nasledovne ho britská polícia znova zatkla. Hoci Švédsko stíhanie Assange vlani zastavilo kvôli premlčaniu, o vydanie Assange stále usilujú Spojené štáty. Na rozhodnutie britskej justície Assange čaká vo väzbe.
Americká justícia Assange viní zo zverejňovanie tajných materiálov o amerických vojenských operáciách v Iraku a Afganistane a tiež obrovského množstva ukradnutých diplomatických depeší. Tým údajne ohrozil život informátorov v mnohých krajinách. V USA mu hrozí trest väzenia až na 175 rokov.
