Kyberšikana sa v slovenských školách objavuje čoraz častejšie. Expert radí, ako s ňou bojovať

Kyberšikana sa v slovenských školách objavuje čoraz častejšie. Expert radí, ako s ňou bojovať Ilustr. foto: Omediach.com

Kyberšikana, strata pozornosti počas vyučovania, vysoké účty za aplikácie, či šírenie hoaxov sú riziká, ktorým čelia žiaci základných škôl, ktorí používajú smartfóny, tvrdí to odborník na kybernetickú bezpečnosť zo spoločnosti Aliter Technologies Michal Srnec.

 

Podľa prieskumu spoločnosti Xiaomi kupuje 23,4% rodičov prvý smartfón deťom už pri nástupe na prvý stupeň základnej školy. Odborník na kybernetickú bezpečnosť upozorňuje, že používanie telefónov maloletými so sebou prináša aj riziká. "Smartfóny prinášajú neobmedzené možnosti využitia, od hrania online hier, cez četovacie aplikácie, až po prístup na internetové stránky vrátane tých, ktoré sú pre deti nevhodné. Rodičia by preto mali byť obozretní a dohliadať na to, ako deti využívajú smarfóny. Samozrejme, dnes obe najrozšírenejšie mobilné platformy (Android a iOS) ponúkajú tzv. dohľadové aplikácie a v nich rôzne možnosti nastavenia, no ak edukáciu považujeme za základný stavebný kameň pri ochrane pred kybernetickými hrozbami, tak pri edukácii detí v školskom veku to platí dvojnásobne – na to nesmieme zabúdať,” hovorí Michal Srnec zo spoločnosti Aliter Technologies.

Spôsobov, ako na deti dohliadnuť, je viacero, najrozšírenejšie sú takzvané rodičovské aplikácie. Tie umožňujú rodičom dať pozor na to, ako dieťa využíva telefón, a vopred zablokovať prístup tam, kam by ho nemalo mať. "Rodičia môžu v smartfóne dieťaťa nastaviť obmedzenia na prístup ku konkrétnym aplikáciám, stránkam, obsahu alebo zdieľaniu citlivých údajov tak, aby boli deti chránené systémovo. Moderné zariadenia tiež umožňujú nastaviť lokalizáciu, vďaka nej budeme mať prehľad o tom, kde sa dieťa nachádza,” uviedol Srnec. Rodičia by mali v smartfóne nastaviť pre seba rolu administrátora a pre dieťa rolu používateľa, aby dieťa nemalo možnosť meniť nastavenia.

Podľa odborníka treba s deťmi otvorene komunikovať o nástrahách na internete a edukovať ich. "Deťom musíme vysvetliť rozdiel medzi reálnym životom a virtuálnym svetom. Čo sa dostane na internet, na internete zostane. Zdieľanie informácií zo súkromného života, svojich fotiek, či nevhodné komentáre môžu deti vystaviť riziku kyberšikany, ktorá je rozšírená,” tvrdí Srnec.

Podľa prieskumu z minulého roku, ktorý zorganizovalo ministerstvo vnútra a ministerstvo školstva na vzorke 1 112 základných a stredných skôr, zažilo kyberšikanu viac ako 20% žiakov.

V prípade, ak deti radi hrajú hry, či často využívajú obľúbené aplikácie, rodič môže nastaviť aj limit používania známy ako "screen time“ na určený počet hodín denne tak, aby smartfón nerušil koncentráciu detí.

Odborník tiež neodporúča spárovať bankovú kartu s telefónom dieťaťa, či hernou aplikáciou, ktorú dieťa používa. "Evidujeme prípady, kedy deti bez vedomia rodičov nakúpili do hier rozšírenia za tisíce eur,” uzavrel Michal Srnec.