Európsky parlament v stredu vyzval na prijatie pravidiel EÚ s cieľom zabezpečiť, aby odvetvie prehrávania hudby bolo spravodlivé a udržateľné a aby sa podporila kultúrna rozmanitosť.
Digitálne hudobné platformy a služby zdieľania hudby v súčasnosti poskytujú prístup až k 100 miliónom skladieb buď zadarmo, alebo za pomerne nízke mesačné predplatné. Prehrávanie hudby predstavuje 67 % celosvetových príjmov hudobného sektora s ročnými príjmami vo výške 22,6 miliardy amerických dolárov.
Poslanci v uznesení žiadajú, aby sa riešila nerovnováha v rozdeľovaní príjmov z trhu prehrávania hudby, keďže v súčasnosti dostáva väčšinu autorov a interpretov len veľmi nízku kompenzáciu. Trvajú na novom právnom rámci EÚ pre toto odvetvie, na ktorý sa v súčasnosti nevzťahujú žiadne pravidlá Európskej únie, hoci streamingové služby sú hlavným spôsobom prístupu ľudí k hudbe. „Preddigitálne licenčné sadzby“, ktoré sa v súčasnosti uplatňujú, musia byť podľa nich revidované. Poslanci odsudzujú systémy výplat, ktoré nútia autorov akceptovať nižšie alebo žiadne príjmy výmenou za väčšiu viditeľnosť.
Viditeľnosť európskych diel
Je potrebné prijať opatrenia na úrovni EÚ, aby sa zaručilo, že európske hudobné diela budú viditeľné, významné a prístupné medzi „zarážajúcim množstvom“ neustále rastúceho obsahu na platformách na streamovanie hudby. Poslanci navrhujú zvážiť aj možnosť zavedenia konkrétnych opatrení, ako sú kvóty pre európske hudobné diela.
Transparentnosť nástrojov umelej inteligencie
Návrh zákona EÚ by mal zaväzovať platformy k tomu, aby stransparentnili svoje algoritmy a odporúčacie nástroje, aby sa zabránilo nekalým praktikám, ako je manipulácia s údajmi o prehrávaní, ktoré sa údajne používajú na zníženie odmien pre umelcov.
Poslanci navrhujú zaviesť značku na informovanie verejnosti o tom, že piesne, ktoré ľudia počúvajú, boli vytvorené umelou inteligenciou a naliehajú na riešenie deepfakes na prehrávacích platformách (ktoré využívajú identitu, hlasy a podobizne autorov bez ich súhlasu). Pravidlá by mali tiež zaviazať streamingové platformy k tomu, aby identifikovali nositeľov práv správnym prideľovaním metaúdajov s cieľom zviditeľniť ich diela.
Poslanci napokon poukazujú na štúdie, ktoré naznačujú, že príjmy na prehrávacom trhu smerujú predovšetkým veľkým značkám a niekoľkým najobľúbenejším umelcom, zatiaľ čo menej populárne štýly a menej bežné jazyky sú prehrávané menej často. Právne predpisy EÚ by mali zahŕňať ukazovatele rozmanitosti na posúdenie škály dostupných žánrov a jazykov a prítomnosti nezávislých autorov a európska priemyselná stratégia pre hudbu by mala podporovať rozmanitosť európskeho hudobného sektora a podporovať menších umelcov a interpretov.
