Grooming znamená po anglicky prípravu. Týmto výrazom označujeme proces, keď sexuálny predátor pripravuje svoju obeť na to, aby ju neskôr mohol sexuálne zneužiť. Môže prebiehať nenápadne, kdekoľvek za dverami detskej izbičky, keď si rodičia myslia, že ich dieťa si píše so spolužiakmi alebo hrá online hry.
Článok je súčasťou spolupráce Omediach.com a programu Beznastrah.online od Orangeu, ktorého cieľom je vzdelávať dospelých o tom, ako môžu chrániť deti a mladých pred negatívnymi dopadmi používania digitálnych médií. Program prináša užitočné informácie a rady odborníkov, bezplatnú online poradňu a rovnomennú praktickú publikáciu pre rodičov. Súčasťou programu sú aj materiály pre učiteľov.
Grooming existuje aj v reálnom svete, no oveľa ľahšie to majú sexuálni predátori na internete, ktorý im umožňuje anonymitu. Pre online grooming sú rizikové najmä sociálne siete, diskusné fóra a rôzne chatové miestnosti. Je preto dôležité poznať techniky predátorov.
Ako fungujú online predátori?
Online predátori sú v prvom rade zdatní psychickí manipulátori. Základom je ich zblíženie sa s dieťaťom a vyvolanie pocitu vzájomného prepojenia a dôvery. U svojej obete vyvolajú pocit výnimočnosti, zahŕňajú ju chválou. Ubezpečujú dieťa, že je krásne, talentované, vyspelé. Predátori sú chápaví a nápomocní, nezriedka svojej obeti pomáhajú napríklad s domácou úlohou. Dieťaťu preplácajú kredit na mobil, prikupujú rôzne herné výhody, ale aj reálne nevirtuálne darčeky.
Neskôr prichádza na scénu intímnejšia komunikácia. Agresor láka od dieťaťa súkromné informácie, fotky, videá. V ďalšej fáze prichádza vyvolanie pocitov hanby či viny a nezriedka aj k vydieraniu obete. Útočník sa napríklad vyhráža, že keď dieťa nesplní jeho požiadavku, intímne fotky a videá zverejní na internete, zašle rodičom či učiteľom. Alebo naopak – svoju obeť vydiera, že ak ich spoločnú komunikáciu prezradí niekomu inému, budú mať problémy obaja – teda nielen predátor, ale aj samotné dieťa, ktoré môžu napríklad vyhodiť zo školy.
Následky sú vážne
Grooming môže dieťaťu spôsobiť vážnu psychickú ujmu. Zneužívaná či vydieraná obeť prežíva pocity hanby, zúfalstva a úzkosti, pričom psychická záťaž môže prerásť až do depresií či pokusov o samovraždu. Znepokojivé je, že podľa celoeurópskeho prieskumu EU Kids Online až 26 % detí vo veku 12 – 16 rokov si nepríjemné skúsenosti na internete ponecháva pre seba, pričom percento sa s vekom ešte zvyšuje.
Rodič by mal spozornieť pri nasledujúcich varovných signáloch:
- dieťa vo vašej prítomnosti náhle odloží mobil alebo notebook a zjavne nechce, aby ste videli, čo sa deje na monitore,
- dieťa používa mobil často v noci, keď má už spať,
- dieťa si zahesluje mobil a počítač, maže komunikáciu na sociálnych sieťach a históriu prehliadača,
- má zrazu nového blízkeho priateľa, o ktorom takmer nič neviete,
- má doplnený kredit, nové hry a ďalšie veci, no nie je jasné, odkiaľ vzalo financie,
- je plačlivé, úzkostlivé, nekomunikatívne, podráždené.
Ako mu pomôcť?
Ak u svojho dieťaťa spozorujete uvedené znaky, rozhodne sa s ním porozprávajte. Nereagujte afektívne a rozhodne dieťaťu nič nevyčítajte. Komunikujte pokojne, ideálne na mieste, kde sa cíti bezpečne, a kde vás nikto a nič nebude rušiť.
Otvorene sa porozprávajte aj o veciach, pri ktorých sa cítite trochu nepohodlne. Preberte spolu bezpečnosť na internete – čo by dieťa nemalo zverejňovať, prečo sa nemajú posielať fotky, že na internete sú aj ľudia, ktorí sa skrývajú za falošnou identitou.
Zabráňte kontaktu agresora s dieťaťom, najlepšie tak, že ho zablokujete. Uistite dieťa, že nech sa stalo čokoľvek, pomôžete mu. Skontrolujte a upravte bezpečnostné nastavenia na mobile, ale aj nastavenia súkromia na sociálnych sieťach. Ak máte podozrenie, že je dieťa obeťou sexuálneho predátora, kontaktujte políciu.