Ilustr.foto: Poštová banka
Kým viac ako desatina ľudí vo svete hladuje, v Európskej únii končí v koši okolo 89 miliónov ton potravín ročne. Zjednodušene povedané, každý z nás vyhodí štyri jedlá týždenne, a to napriek tomu, že za ne utrácame značnú časť príjmu. Jednou z príčin tohto stavu je nadmerné nakupovanie potravín, ktoré nestíhame zjesť, čo sa deje aj teraz, pred sviatkami.
Keď sme sa pozreli na platby kartou klientov Poštovej banky, ktoré zrealizovali od januára do októbra tohto roka, zistili sme, že mesačne „prejedli“ v priemere 15 miliónov eur. Najviac transakcií a najväčšie objemy platieb každoročne evidujeme v decembri. Naopak, v obchodoch s potravinami míňame najmenej v prvých dvoch mesiacoch roka. „Ženy v týchto predajniach platia kartou o 20 % častejšie ako muži. Najviac transakcií mesačne tu zrealizujú ľudia nad 50 rokov. Vedie Nitriansky kraj, nasleduje Košický a Bratislavský,“ uvádza hovorkyňa Poštovej banky Lýdia Žáčková.
Potraviny, spolu s bývaním, patria medzi najnákladnejšie položky, ktoré nám odkroja najväčšiu časť príjmu. V priemere je to až 19 % z nášho mesačného zárobku. A to je približne toľko, koľko platíme i za bývanie, elektrinu, vodu, plyn a ďalšie služby vzťahujúce sa na bývanie.*
Napriek tomu koľko nás potraviny stoja v Európskej únii ročne vyhodíme okolo 89 miliónov ton jedla. „Odhady potravinového odpadu v číslach sa u nás pohybujú od 35 do 168 kg na osobu ročne. Slovensko teda určite nepatrí medzi uvedomelé krajiny riešiace tento problém. Napríklad v severských krajinách, predovšetkým v Dánsku, je táto téma denne diskutovaná v médiách a v spoločnosti. Považujú ju za vážny problém, ktorý sa snažia riešiť,“ hovorí Alexandra Kolarik z Občianskeho združenia Free Food a dodáva, že za posledných 5 rokov sa v spomínanom Dánsku podarilo znížiť potravinový odpad o 25 % .
Podľa údajov OZ Free Food najviac plytváme ovocím, zeleninou a pečivom. Problémom býva aj varené jedlo, keďže zvykneme variť vo veľkom, ale potom sa nám nechce jesť tri dni po sebe to isté. Priznávajú sa k tomu najmä ľudia vo veku 19 až 40 rokov.
Zaujímavé je, že plytvanie narastá s narastajúcim vzdelaným. Je preto nevyhnutné, aby u každého z nás, v našej vlastnej kuchyni a chladničke, nastala zmena postoja k jedlu. „Začnime sa správať k potravinám zodpovedne. Nákupy si plánujme. Ak nie sme plánovači, nakupujme častejšie, ale menej, len to, čo zjeme v daný deň. Do obchodu odporúčam chodiť s nákupným zoznamom. Spoznajte svoju chladničku a mrazničku, zaveďte si v nich systém. Veci, ktoré je potrebné spotrebovať, dajte dopredu, premyslite si aké jedlo z nich pripravíte. Poznajte rozdiel medzi dátumom spotreby a minimálnej trvanlivosti. Nevyhadzujte, s jedlom, ktoré nevládzete zjesť sa dá naložiť aj inak - mrazenie, blanšírovanie, fermentovanie či zaváranie,“ radí A. Kolarik.
Aj Poštová banka si uvedomuje svoju spoločenskú zodpovednosť za stav planéty, ako aj rizikové, konzumné správanie väčšiny z nás, ktorým si ju ničíme. „Dlhodobo, systematiky a rôznorodými aktivitami prispievame k zvyšovaniu povedomia našich zamestnancov a širokej verejnosti aj o dôsledkoch plytvania jedlom. V rámci projektu Dobro sa nosí sme sa rozhodli edukovať našich ľudí i o tejto téme prostredníctvom blogov a prednášok. Na centrále sme zriadili aj komunitnú špajzu ´Naša špajzka´,“ uvádza hovorkyňa Poštovej banky Lýdia Žáčková. Zamestnanci do nej môžu priniesť potraviny, ktoré už nestihnú spotrebovať, sú ešte riadne uzavreté a iným kolegom sa môžu zísť. I toto je jeden zo spôsob ako neplytvať a ako sa potravín „zbaviť“ zmysluplne.
*Zdroj: Štatistika príjmov a výdavkov domácností (Rodinné účty), ŠÚSR
