Ilustr.foto: Poštová banka
Niektorí ľudia majú nereálne predstavy o tom, koľko môžu zarobiť pri investovaní svojich voľných peňazí. Očakávajú, že za rok sa im zhodnotia v priemere až o 19 percent.
Za 30 rokov od prechodu k trhovej ekonomike je pojem investovanie stále veľkou neznámou. A to aj napriek tomu, že viac ako polovica ľudí v prieskume Prvej penzijnej správcovskej spoločnosti Poštovej banky (PPSS) deklaruje, že už má skúsenosť s investovaním. Toto vysoké číslo však môže byť ovplyvnené druhým pilierom.
„Druhý pilier sa však nedá považovať za klasickú formu investovania, keďže tam ľudia nevkladajú svoje voľné peniaze. Prevádza sa im percento odvodov na starobné dôchodkové zabezpečenie, teda prostriedky, s ktorými by ani tak nemohli rátať,“ vysvetľuje Martin Kaňa, generálny riaditeľ a predseda predstavenstva PPSS.
O nedostatočnej vedomosti z oblasti investovania Slovákov hovoria aj ďalšie čísla. Až tretina z viac ako 600 účastníkov prieskumu priznáva, že nerozumie základnému pojmu „investičný horizont“. A z tých, ktorí sú presvedčení, že pojem chápu, ho až polovica nedokázala správne vysvetliť.
Nereálne predstavy majú Slováci aj o dĺžke investovania. Najčastejšie – až 34 percent z oslovených – je ochotných investovať na jeden až dva roky, 28 percent Slovákov by sa vzdalo svojich voľných finančných prostriedkov najviac na štyri roky. Iba 29 percent z oslovených by zvolilo dlhodobejšiu investíciu. Z toho však iba 6 percent by peniaze investovalo na dlhšie ako desať rokov.
„Dlhodobé investície sú výhodné kvôli tomu, že vykrývajú prepady trhov. Dobrým príkladom je posledná finančná kríza, kedy akciové trhy spadli o desiatky percent. Tí, ktorí nespanikárili a nepredávali, nakoniec zarobili, pretože po tom, ako sa trhy spamätali, rástli rýchlejšie,“ vysvetľuje Martin Kaňa. Preto odporúča všetkým dlhodobé, ale zároveň pravidelné investovanie. Pravidelným investovaním sa totiž ľudia vyhnú nesprávnemu načasovaniu investície a získajú aj možnosť vyššieho zhodnotenia ako pri pevných úrokových sadzbách bankových produktov.
Okrem toho však majú ľudia aj nereálne očakávania zhodnotenia svojej investície. Dúfajú, že sa im vložené prostriedky zhodnotia za rok v priemere 19 percentami. Pritom v súčasnosti sa ročné zhodnotenie podľa typu fondu pohybuje na úrovni do desať percent. Realistickejšie očakávania sú dokonca na úrovni do piatich percent. Aj to však pri dlhodobejšom horizonte.
Napríklad, pri dvojročnom horizonte sa nedá zvyčajne očakávať lepšie zhodnotenie ako okolo nuly. Pri krátkodobom investovaní je vyšší výnos úspechom. Takto sa napríklad darí realitnému fondu PPSS Náš prvý realitný, ktorý dosiahol ročný výnos 2,77 percenta (k 24.10). Úspešnejší ako väčšina fondov na trhu s jednoročným investičným horizontom je aj Krátkodobý dlhopisový fond Koruna, ktorý dosiahol ročné zhodnotenie na úrovni 2,64 percenta (k 24.10).
Pri 15-ročnom horizonte je už ročný výnos zvyčajne nad šiestimi percentami. Samozrejme, niektoré fondy môžu dosahovať aj dvojciferné ročné zhodnotenie.
„Aj tieto čísla ukazujú, že investovanie je v súčasnosti jednou z najrozumnejších foriem zhodnocovania voľných financií. Dobrou správou je, že peniaze, aj napriek rastúcej inflácií, nielenže nestrácajú na hodnote, ale môžu priniesť aj zaujímavý výnos,“ vysvetľuje Martin Kaňa.
O prieskume
Prieskum o investovaní realizovala agentúra 2muse na základe požiadavky Prvej penzijnej správcovskej spoločnosti Poštovej banky v júni 2019. Zúčastnilo sa ho 600 respondentov.
