Ilustr. foto: JOJ
Hudba, ktorá sa ozýva v obchodoch a supermarketoch, je tajnou zbraňou obchodníkov.
Už desiatky rokov mnoho psychológov zaoberajúcich sa zdokonaľovaním techník marketingu analyzuje jej vplyv na nakupovanie či na čas strávený v obchodoch vo všetkých jej zložkách: skúmajú hlasitosť, tempo, tonalitu, druh a podobne. Študuje sa tiež spôsob, akým hudobný štýl ovplyvňuje útratu. Tak napríklad klasická hudba je spájaná s luxusnými výrobkami: ste napríklad hypnotizovaní predraženým krmivom pre mačky, pretože ho predávajú za zvukov Schubertovej hudby, píše francúzsky denník Le Monde.
Vo vedeckom časopise Journal of Retailing, ktorý sa zaoberá maloobchodom, bola v júni uverejnená austrálska štúdia, podľa ktorej doterajšie práce nedostatočne skúmali kultúrny vplyv hudby na spotrebiteľov a spôsob, akým táto hudba aktivuje ich chuť nakupovať. Autori štúdie, experti na psychológiu a marketing, realizovali tri výskumy na niekoľkých stovkách britských študentov.
Pokusné osoby rozdelili na štyri skupiny a tie umiestnili do štyroch oddelených miestností. Jednej skupine púšťali americkú hudbu, druhá počúvala čínskej piesne a tretia indické melódie. Štvrtej skupine, ktorá bola kontrolná, nepúšťali nič. Každý účastník dostal menu reštaurácie obsahujúci 30 rôznych jedál, desať amerických, desať čínskych a desať indických. Keď si študenti vybrali jedlo, mali päť minút času na štúdium jedálnička a potom sa mali rozpomenúť na čo najviac kulinárskych špecialít obsiahnutých v menu.
Vplyv hudby bol skutočne silný. Zatiaľ čo sa študenti z kontrolnej skupiny v drvivej väčšine rozhodli pre americká jedlá, tí, ktorí počúvali indické alebo čínske melódie, sa z 50 percent rozhodli pre pokrmy zodpovedajúce tomu, čo sa im hralo. Skupina, ktorej vedci púšťali americkú hudbu, Surfin'USA či California Girls, sa z 90 percent rozhodli pre hamburgery. Každá skupina si rovnako lepšie pamätala jedla zodpovedajúce krajine, z ktorej pochádzala hudba, ktorú počúvali.
Ďalšie pokusy ukázali, že pokusné osoby, ktorým sa púšťala country hudba, nakupovali prednostne užitočné predmety, ako zubné kefky, ceruzky či tekuté mydlo. Naopak tí, ktorým vedci púšťali Beethovenovu alebo Pucciniho hudbu, si skôr vyberali predmety vypovedajúce o ich sociálnej identite (náramky, parfumy). Tí, ktorí počúvali klasickú hudbu, boli takisto ochotní vydať za rovnaký tovar viac ako ostatní.
