VIA IURIS vyzýva politikov, aby rešpektovali pravidlá právneho štátu. Skrátené legislatívne konanie je výnimočný proces a jeho používanie bez dostatočného odôvodnenia je hrubým porušením zákona.
Minister financií Igor Matovič pri svojich protinflačných zákonoch obišiel všetky pravidlá štandardného legislatívneho procesu.
Zákony, ktoré zaťažia štátny rozpočet sumou viac 1,2 miliardy EUR každý rok, sú na základe návrhu ministra financií prijímané v skrátenom legislatívnom konaní. Takýto výnimočný krok musí byť riadne odôvodnený a podložený nevyhnutnosťou odvrátiť nejakú hrozbu. To sa však pri protiinflačných zákonoch ministra financií nestalo.
“Tak, ako sme upozorňovali na porušovanie zákona, keď predošlá vláda zneužívala proces skráteného legislatívneho konania pri snahe o zrušenie diaľničných nálepiek, rovnako upozorňujeme aj dnes: Prijímať takto dôležité zákony bez odbornej diskusie či bez možnosti pripomienkovať ich odborníkmi a verejnosťou je v rozpore so základnými princípmi právneho štátu,” hovorí Katarína Batková, výkonná riaditeľka VIA IURIS.
V PRÁVNOM ŠTÁTE SA ZÁKONY TAKTO NEPRIJÍMAJÚ
Pre fungujúci právny systém je nevyhnutné, aby každá nová právna úprava bola systémová. Teda, aby sa zákony prijímali bez časového tlaku tak, aby si ich vedeli všetky relevantné subjekty od ministerstiev cez orgány štátnej správy až po firmy a občanov naštudovať a prípadne sa k nim vyjadriť. Skrátené legislatívne konanie odporuje všetkým týmto princípom, a preto by sa malo používať len v ozaj mimoriadnych situáciách.
V čase vysokej inflácie považujeme za úplne legitímne a správne prijímať zákony, ktoré pomôžu najchudobnejším skupinám obyvateľstva. Zákony, ktoré ovplyvnia životy obrovského množstva ľudí a zásadne zaťažia štátny rozpočet, sa však v právnom štáte nemôžu prijímať zo dňa na deň a považujeme za nevyhnutné aby prešli riadnym legislatívnym procesom.
ZÁKONY MÔŽE ZRUŠIŤ ÚSTAVNÝ SÚD
V prípade zákona s tak významným finančným dopadom na štátny rozpočet mohla vláda ustanoviť aspoň skrátené 7-dňové pripomienkové konanie, no neurobila ani to.
Obchádzanie štandardného legislatívneho procesu môže mať v budúcnosti dohru na Ústavnom súde. Zákony prijaté v skrátenom legislatívnom konaní, pri ktorých nebola aplikácia takého výnimočného opatrenia dostatočne odôvodnená, môže totiž Ústavný súd zrušiť.
Pre príklad nemusíme chodiť ďaleko, v susednej Českej republike už v minulosti Ústavný súd zrušil niekoľko zákonov, pretože boli prijaté v skrátenom legislatívnom konaní, hoci na to neboli splnené základné zákonné podmienky.
