V novembri 2021 predložila Európska komisia návrh nariadenia o transparentnosti a cielení politickej reklamy, ktorý má zabezpečiť väčšiu transparentnosť politického marketingu voči jeho príjemcom, ale aj regulačným a iným príslušným orgánom s cieľom zamedziť negatívnym vplyvom na demokraciu.
Ambíciou je, aby nová legislatíva platila najneskôr pred budúcimi voľbami do Európskeho parlamentu. Prípravu stanoviska Európskej skupiny regulátorov pre audiovizuálne mediálne služby (ERGA) k tomuto návrhu koordinovala Rada pre mediálne služby v rámci pracovnej skupiny ERGA zameranej na dezinformácie, ktorú Rada dlhoročne vedie.
ERGA trvá na posilnení definícií politickej reklamy aj úrovne transparentnosti a na obmedzení techník cielenia a amplifikácie politickej reklamy. „Za kľúčové považujeme zavedenie povinnosti pre platformy poskytovať regulátorom prístup k podrobným dátam o kampaniach v reálnom čase, aby mohli v prípade potreby včas a efektívne zasiahnuť,“ objasnil Ľuboš Kukliš, riaditeľ Rady pre mediálne služby a vedúci pracovnej skupiny ERGA, význam katalógu politických reklám s údajmi nevyhnutnými pre monitorovanie dodržiavania nových pravidiel. Ten by mal podľa ERGA viesť každý vydavateľ politickej reklamy bez ohľadu na jeho veľkosť, a to v štandardizovanej podobe, pričom dáta z katalógu by neboli prístupné len pre verejné orgány, ale aj pre výskumníkov a občanov.
ERGA poukazuje aj na nutnosť vzájomnej spolupráce jednotlivých národných regulačných orgánov v procese implementácie nariadenia, keďže online služby majú cezhraničný charakter. Aby sa zabezpečila účinnosť nariadenia odporúča okrem iného zaviesť jednoduchší a konzistentnejší režim sankcií rešpektujúci systém kontrol a vyvážených právomocí. Prísne regulovať navrhuje ERGA techniky cielenia politickej reklamy a jej amplifikácie s využitím algoritmov platforiem. „Takéto technicky by sa podľa nás mali vykonávať len s použitím údajov, pre ktoré používateľ poskytol výslovný súhlas, teda pohlavie, vek, poloha a iné údaje o identite. Používanie údajov odvodených platformami, ktoré poskytovateľ vedome neposkytol, navrhuje ERGA zakázať“, doplnil Kukliš.
Dôležitou výzvou, ktorej bude ERGA, ale aj národní regulátori čeliť, je vzájomný vzťah medzi novým nariadením o transparentnosti a cielení politickej reklamy a ostatnými súvisiacimi legislatívnymi aj nelegislatívnymi nástrojmi, napr. všeobecným nariadením o ochrane údajov, zákonom o digitálnych službách, smernicou o audiovizuálnych mediálnych službách a posilneným kódexom postupov v oblasti dezinformácií. „Pre účinnú implementáciu nariadenia je efektívna koordinácia týchto právnych aktov zásadná, preto je ERGA plne odhodlaná naďalej intenzívne spolupracovať s Európskom komisiou, a adekvátnu pozornosť budeme téme venovať aj z pozície Rady pre mediálne služby,“ uzavrel Kukliš
