Ruskú vakcínu proti covidu-19 využívali podľa nového výskumu európske krajiny, v ktorých zároveň erodovala demokracia. Kvalita demokracie bola z hľadiska využitia vakcíny kľúčová, uvádza štúdia odborníkov z Národného inštitútu pre výskum socioekonomických dopadov chorôb a systémových rizík (SYRI). Tam, kde fungovala deľba moci, dostatočná nezávislosť štátnych inštitúcií na vláde a slobodné médiá, sa Sputnik V podľa expertov na trh nedostal.
"O Sputniku uvažoval rad populistických politikov vrátane tých českých, ale nakoniec bol dovezený len v ôsmich štátoch, v ktorých eroduje demokracia. O dovoz Sputniku sa zasadzovali predovšetkým populistickí politici, ktorí boli počas pandémie vystavení väčšiemu tlaku a prípadná volebná prehra pre nich môže znamenať vyšetrovanie, napríklad korupcie," uviedla Petra Guasti zo SYRI.
Vládu politikov označovaných za populistov ale odborníci nepokladajú za dostatočné vysvetlenie. Kľúčové vraj bolo, či sa im už skôr podarilo narušiť kvalitu demokracie. "Tam, kde boli pri moci populisti a pred pandémiou demokracia erodovala, bol dovezený Sputnik V," uviedla Guasti. Poukazuje na Maďarsko či Srbsko. Naopak v ČR a na Slovensku sa proti Sputniku V ozvala opozícia aj rôzne inštitúcie.
Ďalším zistením výskumu je to, že dovoz vakcíny Sputnik V, ktorá neprešla certifikáciou Európskej liekovej agentúry, nebol ovplyvnený historickými a obchodnými väzbami na Rusko. Podstatnejšie boli väzby medzi Ruskom a momentálne vládnucimi elitami v jednotlivých krajinách. "Rozhodnutie o dovoze vakcíny Sputnik V nebolo v európskych krajinách zdravotné, ale čisto politické, pretože krajiny, ktoré mali v pandémii viac mŕtvych, o jeho dovoz neusilovali viac ako krajiny, kde bola úmrtnosť nižšia," uviedol spoluautor výskumu Jaroslav Bílek.
Dodatočná analýza ukázala, že v prijatí vakcíny Sputnik V hral svoju úlohu skôr obchod s Maďarskom ako s Ruskom. "Napriek tomu nemožno označiť obchodné väzby s Maďarskom za jediné alebo najsilnejšie možné vysvetlenie dovozu Sputniku. Rozhodne to však potvrdzuje, ako destabilizačný prvok pre súčasnú EÚ orbánovské Maďarsko predstavuje. Podobné vysvetlenie platí aj vo vzťahu k dovozu vakcín z Číny," uviedla Guasti.
Výskum SYRI publikoval odborný časopis East European Politics. Vedci sa zaoberali iba situáciou v Európe, teda nie v iných častiach sveta, kde bola pandemická situácia výrazne iná. "Mnoho vlád v krajinách mimo EÚ nemalo zaistený dostatočný prístup k lepším vakcínam, a tak boli často v snahe o vyriešenie pandémie ochotné viac riskovať," dodal Bílek.
