Foto: PVŠ
Študent Fakulty masmédií Paneurópskej vysokej školy, ADAM BAJO, je jedným z organizátorov študentského pochodu, ktorý si má uctiť pamiatku zavraždeného novinára Jana Kuciaka a jeho priateľky.
Podľa jeho slov nie je cieľom podujatia odvolávanie vlády, ale snaha vyvolať verejný tlak na spravodlivé vyšetrovanie.
V priebehu krátkeho času sa pochod „Nechceme späť 90te“ dostal do vyše 20 miest po celom svete. Ako ste sa dostali k organizácii tohto podujatia?
Práve som vystupoval z auta, keď mi na mobile zapípala notifikácia so správou o tej hroznej tragédii. Spojil som sa s Dávidom Strakom, s ktorým sme spoločne pracovali na protikorupčných pochodoch a premýšľali sme, ako by sme si mohli Jana uctiť. Potom sme zistili, že s rovnakým plánom už prišli manželia Nagyovci. Ponúkli sme im pomoc a spoločne sa pustili do práce.
Odporúčame aj: Po celom Slovensku a v zahraničí budú dnes pochody za zavraždeného novinára a jeho partnerku
Poznali ste Jana Kuciaka?
Párkrát sme sa stretli. Bol len o čosi starší ako ja a tiež sa venoval boju proti korupcii. Vnímal som ho najmä cez jeho prácu, ktorú som si vážil. Mal 27 rokov a 138 článkov na aktuality.sk, mnohé z nich s naozaj náročnou témou. Už to svedčí o tom, že bol nadmieru schopný, pracovitý a tiež efektívny. Nadnesene môžeme povedať, že vrahovia zničili život a kariéru človeku, ktorý by možno raz vyhral Pulitzerovu cenu.
Spoluorganizovali ste protikorupčné pochody na Slovensku. Prečo ste sa vôbec začali angažovať v týchto témach?
Môže to znieť ako klišé, ale mňa naozaj od mala trápia problémy v spoločnosti. Vždy som mal potrebu nespravodlivosť riešiť. Nedokázal som byť ticho a pasívne sa prizerať. Korupcia je silná téma, má dosah na množstvo ľudí a na ich každodenný život. Nemôžete sa tváriť, že neexistuje. Akonáhle vidíte, že prenikla na najvyššie miesta a ostáva nepotrestaná, frustruje vás to.
Aktivity, v ktorých sa angažujete, vrátane pochodu na pamiatku Jana Kuciaka, sú apolitické. Nevoláte politických rečníkov, nespájate sa so žiadnou stranou. Je to jedna z vašich priorít?
Áno, priorita to bola už pri protikorupčných pochodoch. Som zástanca myšlienky, že pokiaľ funguje občianska spoločnosť, politici by mali robiť svoju prácu tam, kde na to boli zvolení – v parlamente. Aktivisti sú na to, aby dostali ľudí do ulíc. To je ich úloha.
Čo je hlavným cieľom tohto pochodu?
V prvom rade - uctiť si život dvoch mladých ľudí a ich prácu. Nemáme žiadne politické ambície, akými je pád vlády či odchod konkrétnych ľudí. Cieľom je vytvoriť verejný tlak na to, aby bola vyriešená dvojnásobná vražda a tiež kauzy, ktorým sa Jan venoval. Ideálnym scenárom je, aby sa v prípadoch angažovali medzinárodné orgány činné v trestnom konaní, o čo sa, našťastie, aj snažia. Potom sa uvidí, ako ďalej.
Vy študuje masmediálnu komunikáciu na Fakulte masmédií PEVŠ. Ako sa pozeráte na vraždu Jana Kuciaka a Martiny Kušnírovej z pohľadu budúceho mediálneho pracovníka?
Táto udalosť zmenila slovenský mediálny svet. Nikdy predtým v histórii samostatného Slovenska nebol zavraždený novinár, je to nemysliteľné. Som rád a som hrdý, že sa novinári nenechali zastrašiť. Napriek tomu, že to musí byť v tejto situácii mimoriadne náročné, pustili sa do práce s obrovským nasadením. Ak mala byť smrť Jana a Martiny výstrahou, tak sa to jednoducho nepodarilo. Nič to však nemení na fakte, že ide o tragickú a smutnú udalosť, ktorá sa nikdy nemala stať.
Už v minulosti sa ukázalo, že hlasnou trúbou spoločnosti sú práve študenti. Prečo je to podľa vás tak?
Je to hneď z niekoľkých dôvodov. Študenti budú žiť v tejto krajine aj o 50 rokov, a preto je logické, že práve im najviac záleží na tom, ako bude ich budúcnosť vyzerať. Nemajú ju istú. Okrem toho nemajú ani klasické väzby ako dospelí, pracujúci ľudia: prácu, rodinu, záväzky. Študenti sú nepopísaný list a všetky impulzy sú o to intenzívnejšie. Majú „drajv“, a preto chcú spoločnosť meniť.
Môžete povedať, že sme idealisti, že sme naivní a v niečom máte určite aj pravdu. Ale keby sme všetko brali pragmaticky, môžeme sedieť doma, chodiť na pivo a čudovať sa, čo sa okolo nás deje. To my nechceme.
Na týchto aktivitách robíte v rámci svojho voľného času?
Áno, nemáme za to plat ani žiadne iné odmeny. Napríklad ja už 9 mesiacov spravujem stránku protikorupčných pochodov. Pomáham najmä v oblasti komunikácie, sociálnych sietí a marketingu. Každý z nás má, našťastie, nejakú zručnosť, takže nemusíme do tímu volať profesionálov, ktorým by sme museli platiť a následne zháňať financie.
Podľa spisovateľa Williama S. Burroughsa dokážu len mladí ľudia zmeniť svet, ale na to, aby sa im to podarilo, príliš rýchlo zostarnú. Viete si sám seba predstaviť aj napr. po 30ke, ako sa angažujete v podobných aktivitách?
Ja som idealista. Naivne dúfam, že vtedy to už nebude potrebné.
Katarína Holetzová, PVŠ
Rozhovor bol publikovaný na stránke PEVŠ. Na omediach.com vychádza so súhlasom PEVŠ
