Vďaka tejto knihe pochopíte svoje deti

Vďaka tejto knihe pochopíte svoje deti Foto: Ikar

Je známe, že šťastné a emocionálne zrelé deti sa obyčajne ľahko učia a lepšie si pamätajú. Ako však dosiahnuť, aby dieťa prosperovalo intelektuálne aj citovo?


Väčšina z nás neabsolvovala žiadnu odbornú prípravu na výchovu detí. Ako rodičia sa pritom denno-denne dostávame do situácií, ktoré si vyžadujú náš flexibilný prístup a pohotové reakcie.
Neuropsychológ a odborník na plasticitu mozgu, Álvaro Bilbao ponúka kľúč, ktorý pomôže realizovať intelektuálny a emocionálny potenciál našich detí. Vyvracia mnohé zažité mýty o výchove a ukazuje prístupy, ktoré u dieťaťa budujú úžasné myslenie, podporujú jeho tvorivosť a empatiu.

 

V knihe Detský mozog vysvetlený rodičom sa okrem iného dozviete:

• Aké sú nástroje na podporu rozvoja detského mozgu?
• Ako nenásilným spôsobom rozvíjať rečové schopnosti a pamäť?
• Ako dieťa naučiť dôvere, zodpovednosti a asertivite?
• Do akej miery treba dieťa viesť?
• Kedy je vhodné a kedy nevhodné zasahovať do jeho činnosti?
• Posudzovať či neposudzovať výsledky detskej práce?
• Ako uplatňovať vo výchove princíp rovnováhy?

Každý rodič v momente, keď drží svoje dieťa prvýkrát v náručí, pochopí, že rodičovstvo so sebou prináša aj mnoho zodpovednosti rôzneho druhu...
Neuropsychológ Álvaro Bilbao, ktorý je sám trojnásobným otcom, približuje rodičom mentálny svet detí, aby ich mohli vychovávať v súvislosti s pochopením ich vnútorných potrieb.

Kniha Detský mozog vysvetlený rodičom je hodnotným a praktickým návodom, ktorý vyvracia mnohé povery. Zrozumiteľným spôsobom predkladá informácie najnovších výsledkov neurovedy, aby všetci rodičia dokázali pomôcť svojim deťom rozvinúť ich rozumový potenciál, a zároveň dosiahnuť maximálnu emocionálnu rovnováhu.

Prečítajte si úryvok z novinky Detský mozog vysvetlený rodičom:

Vychovávať zdravým rozumom Pravdepodobne jedna z najčastejších chýb, ktoré rodičia robia pri výchove je tá, že zachádzajú do extrémov. Je zaujímavé, že tento prístup je pomerne častý medzi rodičmi, ktorí viac čítajú a hľadajú informácie o tom, ako majú vychovávať svoje deti. Extrémy sa vyskytujú v akomkoľvek smere, ale „rodič fundamentalista“ má pevnú a presnú predstavu o tom, koľko mlieka má vypiť bábätko pri každom kŕmení, ako musia byť sterilizované dojčenské fľaše, koľko mesiacov, týždňov a dní má byť dieťa dojčené, aby sa jeho imunita primerane vyvinula, či koľko objatí, bozkov a pohladení má prijať predtým, než mu začne nastavovať hranice. Títo rodičia majú zvyčajne tie najlepšie úmysly a svoje dogmy zakladajú na dobre postavených teóriách, často však zle vyložených, a takmer vždy prenesených do extrému. Možno by rodičia mali čítať iba jednu alebo dve jednoduché knihy o výchove. Ako neuropsychológ vás môžem uistiť, že keď má mozog príliš veľa informácií alebo sú tieto informácie protikladné, reaguje úzkostlivo, čo zapríčiní, že človek sa drží len časti informácií a zabúda na ďalšie údaje, ktoré sú rovnako dôležité a doplňujúce.
Všetkým rodičom, ktorí sa našli v opise otca alebo matky „fundamentalistu“, tým, ktorí majú pocit, že existujú jasné pravidlá na výchovu ich detí, môžem povedať len toľko, že keby sme deti vychovávali tak zložito, po milimetroch a absolútne presne podľa ich predstáv, náš druh by vyhynul pred miliónmi rokov. Ak by bolo predčasné odstavenie od dojčenia, nesterilizovaná fľaša, neposkytnuté objatie či noc bez mastičky na zadoček naozaj také dôležité, ako si myslia, môžu si byť istí, že by na povrchu Zeme nebola ani jedna ľudská bytosť. Skutočnosť je taká, že deti vyrastajú zdravé a šťastné v eskimáckom kmeni, uprostred džungle alebo na cestách po púšti s karavánou tiav. Skutočnosť je taká, že netreba po milimetroch merať lyžice cereálií, ktoré dávame do misky, nič sa nestane, ak dieťa jednu noc ostane bez hydratačného mlieka. Skutočnosť je taká, že výchova dieťaťa je čosi oveľa jednoduchšie a inštinktívnejšie, než si občas myslíme.
Čo sa týka výchovy detí, existujú dôkazy o tom, že extrémy nie sú prospešné. Tu sú niektoré príklady. Ako všetci vieme, baktérie môžu spôsobiť infekcie a poruchy trávenia. Mnoho pediatrov odporúča, aby sa počas prvých mesiacov života sterilizovali fľaše, cumlíky alebo cumle z fľašiek, s cieľom chrániť imunitný systém bábätka pred chorobami. V niektorých prípadoch sa z posadnutosti zlikvidovať baktérie stáva horlivosť vytvoriť úplne sterilný svet. Vieme však, že tento extrém nie je pre dieťa prospešný.
Podľa nedávnej štúdie vykonanej vo Švédsku, ktorú publikoval prestížny časopis Pediatrics, existujú lepšie alternatívy k sterilizácii. Podľa týchto výskumníkov rodičia, ktorí zdvihnú cumlík, ktorý spadol na zem a predtým, ako ho vrátia dieťaťu, si ho vložia do úst – bez oplachovania vo vode alebo v čomkoľvek inom, prispievajú k väčšej bakteriálnej rozmanitosti v zažívacom systéme dieťaťa, čo prináša výhody jeho imunitnému systému. Tieto deti mávajú
astmu a kožné ekzémy menej často ako ich rovesníci, ktorí dostávajú všetko poriadne sterilizované. Ďalším extrémom môže byť názor na to, či je lepšie dať dieťaťu menej hraníc,
alebo naopak dať mu ich veľa. V prvom prípade dieťa vyrastá bez pravidiel a to sa môže prejaviť nedostatkom sebadôvery, pretože sa nestotožnilo s tým, čo má robiť a čo nie. V druhom prípade môže byť dieťa príliš plaché, a podobne ako v prvom prípade, trpí nedostatkom sebadôvery, pretože sa cíti príliš kontrolované. Rovnako tak existujú extrémistické názory ohľadom najvhodnejšej metódy, ako dosiahnuť, aby dieťa spalo samo. Niektoré mamičky bojujú zubami-nechtami proti každému, kto im radí, že dieťa by od určitého veku malo začať spávať samo, ďalšie trvajú na tom, že je to pre dieťa prospešné. Taktiež zastávajú názor, že učiť dieťa samostatnosti už od veľmi útleho veku je veľmi dôležité, zatiaľ čo tie prvé zo všetkých síl obhajujú fyzický kontakt, lebo chcú zabrániť tomu, aby bábätko alebo dieťa zažilo úzkosť či frustráciu.

Milan Buno, literárny publicista