Redaktor Peter Kapitán Reprofoto Trend
„Žralokov z deväťdesiatych rokov si pamätám len zbežne. Nátlakové vyjednávania s hrubými krkmi poznám vlastne len z románov a filmov. Ale to, čo sa dialo v Rosume (sídlo vydavateľstva Trendu - pozn.red.) krátko po tom, ako som dostal výpoveď, mi deväťdesiatky v niečom pripomínalo.“
Bývalý redaktor Trendu Peter Kapitán, ktorý musel z Trendu počas pandémie koronavírusu nedobrovoľne odísť, dnes na facebooku popísal, ako vyzerala jeho posledná snaha o dohodu s vydavateľstvom Penty.
V statuse píše o svojej úprimnej motivácii robiť novinára a poukazovať na korupciu, zlodejstvá. Píše aj o tom, že "vyhadzov" prišiel po tom, keď s kolegami upozornil šéfredaktora a vydavateľa, že je neprípustné, aby na pokyn inzerenta stiahol zo stránky článok. „Nebolo to po prvý raz, s kolegami sme sa ozvali aj pri pochybných čínskych inzerátoch či článkoch, ktoré zaváňali penťáckym PR. Vraj som bol burič. Nedokázal som sa vraj stotožniť s víziou vydavateľa – predať čokoľvek za akúkoľvek cenu. No, nedokázal. A tak som letel.“
Podrobnosti: Penta čistí redakciu Trendu, zbavila sa ľudí, ktorí sa ozvali proti zásahom zhora
Dnes sa s vydavateľstvom Penty súdi. Predmetom žaloby je určenie existencie pracovného pomeru a určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru.
„Slovenský právny poriadok pozná takzvanú ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Zjednodušene, ak zamestnanec upozorňuje zamestnávateľa na to, že robí niečo v rozpore so zákonom, morálkou či spoločenskou zodpovednosťou, zákonník práce ho chráni pred svojvoľnou výpoveďou. Pomyslel som si, že nemám čo stratiť. Háčik bol v tom, že som bol formálne živnostníkom (aj keď fakticky v postavení a s povinnosťami štandardného zamestnanca).“
Kapitán poukazuje na podobný príbeh, s akým sa borili vyhodení ľudia z RTVS, keď museli dokazovať, že síce boli formálne živnostníkmi, no v skutočnosti v pozíciach zamestnancov. „Pointou je, že musím na súde dokázať, že som bol v skutočnosti zamestnanec. Keď to preukážem, môžem sa na inšpektoráte práce domáhať takzvanej whistleblowerskej ochrany. Nejdem sa súdiť primárne kvôli peniazom. Ide mi o to, aby mi bola priznaná rovnaká ochrana, akú majú iní, nespravodlivo vyhodení zamestnanci. Navrhol som – zamestnávajte ma ďalej, alebo mi dajte moje zákonom garantované nároky. Áno, aj odstupné,“ napísal Kapitán.
Nasledoval protinávrh druhej strany, ktorú ho prekvapil: „Buď dám pokoj a môžem byť rád, že som rád, alebo nedostanem poslednú výplatu, ktorú som si riadne odpracoval. Protinávrh som odmietol. Poslednú výplatu nemám dodnes. Stretnutie, ktoré malo byť akýmsi rokovaním, bolo z môjho pohľadu desivé. Žiaden reálny priestor na debatu, len pripravené papiere, ktoré som mal okamžite podpísať. Neboli hrubé krky, ale bol právnik, ktorý ma poučoval z pracovného práva a strašil ma tým, ako draho ma vyjde prehratý súdny spor. Mal ma preklepnutého, vedel, kedy som si založil živnosť, tlačil ma do právnických debát, z ktorých som nemohol vyjsť víťazne. Tlačili na mňa, aby som podpísal, čo majú pripravené, posmievali sa mi, že nerozumiem tomu, o čom hovorím. Bol to tvrdý nátlak,“ napísal Kapitán.
Návrh "dohody" si vypýtal mailom. Odpoveďou na písomnú urgenciu bola otázka, či to podpíše. Odpísal, že to nevie povedať, kým si to v pokoji neprečíta. „Návrh som nikdy nedostal. Na záver mi ešte ponúkli, že mi vyplatia o 30 percent menej, ako by som mal pôvodne dostať. Nesúhlasil som. Nemôžem si pomôcť, ale v niečom mi to pripomína deväťdesiate roky. Drž hubu a krok, šúchaj nohami o zem a bude pokoj. Ak sa ozveš, dostaneš cez držku a ešte aj prídeš o peniaze. Akurát, milá Penta, už nie sú deväťdesiatky. Vidíme sa na súde,“ odkazuje Kapitán.
Pokúšame sa získať reakciu hovorcu Penty, šéfredaktora Trendu a riaditeľa vydavateľstva.
Vzbura proti kontroverznému inzerátu Čínskej ambasády
Minulý rok vyšiel na stránkach Trendu inzerát, ktorý pomáhal šíriť dezinformácie Číny.
Začiatkom marca mal byt zverejnený ďalší podobný inzerát čínskej ambasády o tom, ako čínska vláda perfektne zvláda epidémiu a že vlastne o nič nejde. Veľká časť redakcie sa proti publikovaniu inzerátu postavila. Podľa nich text inzerátu obsahoval hrubo zavádzajúce a lživé tvrdenia a od vedenia žiadali, aby ho odmietli zverejniť. Inzerát po tlaku redaktorov v Trende nevyšiel.
Ďalšie napätie medzi vedením a redakciou vzniklo, keď zmizol článok o tom, že v Kauflande po troch týždňoch skončil nový šéf. Článok vyšiel na webe 18. marca, no po niekoľkých hodinách z neho zmizol. Redaktori sa dozvedeli, že po telefonáte z firmy vedeniu vydavateľstva ho šéfovia redakcie stiahli. Redaktori vedeniu adresovali list, v ktorom napísali, že je podľa nich neprípustné, aby sa po jednom telefonáte z firmy, o ktorej sa píše, stiahol článok či zmenila fotka pri článku. V liste vyslovili aj vážne znepokojenie nad tým, že si šéfredaktor Tomáš Škřivánek nestojí za svojim tímom ale za obchodnými plánmi vydavateľstva a že sa im nepáči pracovať v časopise, ktorý riadia inzerenti a nie šéfredaktor. Zároveň požiadali, aby článok v pôvodnej verzii publikovali, a aj písomnú garanciu, že vydavateľ nebude zasahovať do obsahu týždenníka.
Odporúčame aj: Slovenského rodu som, šunka moja – peripetie Trendu okolo promočlánku o firme Penty
Článok vedenie opäť zverejnilo, no garancie nezasahovania do obsahu sa redaktori zjavne nedočkali. Namiesto toho dostali hlavní kritici o pár dní výpoveď - medzi nimi zástupkyňa šéfredaktora Eva Mihočková či Peter Kapitán. Z 13 redaktorov, ktorí sa podpísali pod list vedeniu, dostalo výpoveď päť ľudí. Ďalšie dve redaktorky, ktoré list podpísali, sa rozhodli odísť samé.
Vedenie pri následných výpovediach síce argumentovalo potrebou redukovať náklady o 25 percent, no to bolo zjavne len naoko, keďže do Trendu prijímali nových redaktorov.
