Súd v Belehrade odsúdil bývalého starostu obce na predmestí srbskej metropoly Dragoljuba Šimonovića na trest väzenia na štyri roky a tri mesiace za to, že si objednal podpolačský útok na dom investigatívneho novinára. Rozsudok je neprávoplatný, informovali miestne médiá.
Šimonović, člen vládnucej Srbskej pokrokovej strany prezidenta Aleksandra Vucica, podľa súdu v decembri 2018 inicioval útok na žurnalistu Milana Jovanovica, ktorý sa špecializoval na korupčné prípady. Novinár bol v čase útoku doma s manželkou a obaja utiekli oknom v zadnej časti domu. Jovanović podľa agentúry AFP opakovane tvrdil, že sa stal obeťou útoku kvôli svojim článkom o korupčných kauzách, s ktorými bol bývalý starosta obce Grocka spojený.
Páchateľovi útoku, Aleksandrovi Marinkovicovi, ktorý založil požiar vhodením Molotovovho koktailu do garáže Jovanovičovho domu, vymeral súd v neprítomnosti trest v rovnakej výške ako niekdajšiemu starostovi. So štvorročným trestom odišiel zo súdnej siene aj tretí odsúdený Vladimir Mihailović, ktorý robil prostredníka medzi objednávateľom a vykonávateľom útoku.
Jovanović je s rozsudkom spokojný. Zároveň dodal, že si nie je istý, ako by prípad dopadol, keby nebol v centre pozornosti srbských i európskych žurnalistov. "Prijímam, že budem obeť, ak to pomôže mladším kolegom, aby aj ďalej pracovali čestne, v lepších podmienkach a bez strachu," povedal pre televíziu N1.
Srbské aj medzinárodné novinárske organizácie pravidelne varujú pred zhoršením situácie žurnalistov v Srbsku. V indexe slobody médií, ktorý každoročne zostavuje organizácia Reportéri bez hraníc (RSF), sa Srbsko v roku 2020 umiestnilo na 93. mieste zo 180 hodnotených krajín. Oproti predchádzajúcemu roku si pohoršilo o ďalšie tri priečky.
V čase útoku na Jovanovicov dom americké veľvyslanectvo v Belehrade vyjadrilo svoje "znepokojenie" v súvislosti s tlakom vlády na slobodu médií v Srbsku. V rámci prístupových rozhovorov Srbska s EÚ dal Brusel opakovane najavo nevôľu nad prípadmi vyhrážania, zastrašovania aj násilia na novinároch.
Nadácia Slavka Ćuruvija, prominentného srbského novinára zavraždeného v čase vlády prezidenta Slobodana Miloševiča, zverejnila správu, podľa ktorej v priemere len jedno z desiatich trestných oznámení podaných kvôli vyhrážkam adresovaným novinárom skončí na súde. Zvyšok je odložený ešte pred vznesením obvinenia.