Ilustr. foto: Omediach.com
Ibrahim Gashi predával 35 rokov noviny v centre Prištiny, kým neprestali vychádzať. Účtovníkovi a zberateľovi novín Azemu Qerkinimu chýba doba, keď jazdieval pre výtlačky do Skopje v susednom Severnom Macedónsku. Novinár Imer Mushkolaj sníva o tom, že si ešte bude môcť vypiť svoju kávu a pri tom listovať dennou tlačou.
Až do marca minulého roka vychádzalo v Kosove päť tlačených denníkov, hoci v malých nákladoch. Jeden z nich, Koha Ditore, predal asi 10.000 výtlačkov denne v dňoch, kedy sa písalo o zaujímavých udalostiach. Od začiatku pandémie sa však v Kosove žiadne noviny fyzicky netlačia, sú iba v on-line verziách, napísala agentúra AP.
Pandémia bola "poslednou kvapkou, ktorá bohužiaľ urobila z Kosova jedinú krajinu bez tlačených novín v Európe, možno aj širšie," hovorí Mushkolaj.
Šéfredaktor Koha Ditore Agron Bajrami by sa rád k tlačenej verzii vrátil. "Mnohí, skôr zrejme staršej generácie, by chceli čítať tlačené noviny, aby sa mohli dotýkať papiera," hovorí. "V tejto chvíli to ale nie je ekonomicky možné," dodáva.
Internetové noviny majú iný obchodný model, než ktorý testoval Koha Ditore. Denník zvádza namáhavý boj o to, aby "vysvetlil ľuďom, že musia platiť za správy, ktoré konzumujú," hovorí Bajrami.
Bol to lockdown, ktorý tlač novín v Kosove ukončil. Celé mesiace boli ľudia doma, nemohli na ulicu, aby si kúpili noviny, a úmerne tomu sa znížila aj inzercia. Ľudia sa preto uchýlili k smartphonom a televízii.
Redaktori sa museli preškoliť na on-line spravodajstvo. "Technológia prinútila mnoho novín, bývalých tradičných novín, aby sa správali, ako keby informovali naživo," hovorí Bajrami s tým, že sa v dôsledku toho veľmi znížili profesionálne štandardy.
Portály veľmi často venujú viac pozornosti rýchlosti správ než ich presnosti, hovorí Mushkolaj, ktorý v Kosove vedie združenie tlačených médií. Ľudia, obzvlášť tí starší, majú ťažkosť odlíšiť reálny príbeh od falošnej správy. "Staršia generácia stratila svoj hlavný zdroj informácií ... a zábavy," dodáva.
Zberateľ Qerkini si myslí, že nedostatok tlačených médií je dôvodom, prečo sa mladšie generácie v Kosove nesprávne učia dejiny tohto mladého štátu.
Kosovo v roku 2008 vyhlásilo jednostrannú nezávislosť na Srbsku. Stalo sa tak necelých desať rokov potom, čo Belehrad stratil nad touto autonómnou oblasťou kontrolu v dôsledku náletov NATO. Belehrad nezávislosť neuznal a bojuje proti nej diplomatickými prostriedkami. Medzi štáty, ktoré nezávislosť Kosova uznali, je okrem USA napríklad aj väčšina krajín Európskej únie. Na druhej strane odmietavý postoj Srbska podporujú predovšetkým Rusko a Čína.
"Knihu či noviny sa nedá ničím nahradiť, či už počítačom, internetom, Facebookom, Twitterom alebo akýmkoľvek technologickým programom," hovorí Qerkini.
"Kosovo prestalo písať svoje mladé dejiny a bohužiaľ písané dejiny prestali existovať - už aspoň rok," dodáva Mushkolaj. Bez vládnej podpory, ktorá v týchto ťažkých časoch zrejme k dispozícii nebude, je podľa neho zložité si predstaviť, že sa noviny opäť začnú tlačiť.
Hoci už viac ako rok nemá čo predávať, k predajcovi dennej tlače Gashimu stále chodia ľudia, aby sa ho spýtali, či má nejaké novinky - o tom, kedy sa zase noviny začnú tlačiť.
