Ilustr. reprofoto youtube FBI
Americký prezident Joe Biden a jeho ruský náprotivok Vladimir Putin ukázali, že aj v čase zvýšeného napätia medzi svojimi krajinami sú schopní spolupracovať na dosiahnutí spoločných cieľov. Obaja lídri to uviedli v spoločnom vyhlásení po americko-ruskom summite v Ženeve. Vyzdvihli v ňom tohtoročné predĺženie jednej z dohôd uzavretých s cieľom regulovať arzenál jadrových zbraní na oboch stranách. "Nedávne predĺženie dohody Nový START je príkladom nášho odhodlania vo veci kontroly jadrových zbraní. Dnes sa znovu hlásime k princípu, že nukleárna vojna nemôže mať víťaza a nikdy nesmie byť vedená," citovala z komuniké agentúra Reuters.
Putin na tlačovej konferencie oznámil, že obe krajiny začnú konzultácie na tému kybernetickej bezpečnosti. Biden v tejto súvislosti uviedol, že Spojené štáty a Rusko musia mať "určité základné pravidlá" na tomto poli. Spomínal pritom kybernetické útoky, z ktorých Washington viní skupiny operujúce v Rusku, prípadne rovno zložky ruského štátu. Podľa Bidena sa hovorilo aj o návrhu, aby isté druhy kľúčovej infraštruktúry boli mimo dosahu kybernetických útokov.
Rusko dlhodobo odmieta obvinenia USA z hackerských útokov. Putin s odvolaním sa na nespresnený americký zdroj novinárom tvrdil, že "najväčší počet kybernetických útokov na svete pochádza z priestoru Spojených štátov".
Biden na svojej tlačovej konferencii povedal, že USA a Rusko by mali byť schopné spolupracovať v oblastiach, kde majú spoločné záujmy, a že vzájomné vzťahy by mali byť stabilné a predvídateľné.
Biden vyhlásil, že pri rokovaní vzniesol tiež otázku ľudských práv v Rusku. Putin sa však po summite nezdal byť ochotný pripustiť akékoľvek ústupky v tejto oblasti. Výhrady týkajúce sa represií ruských bezpečnostných zložiek proti politickej opozícii odmietol s tým, že v Rusku nedopustí nič podobné ako bol útok na washingtonský Kapitol z tohtoročného 6. januára či miestami násilné protesty hnutia Black Lives Matters v USA.
Väznený opozičnej predák Alexej Navalnyj, ktorý bol jednou z tém rozhovoru prezidentov, podľa Putina vedome porušil ruské zákony a teraz čelí dôsledkom. Zaradenie americkej stanice Rádio Slobodná Európa / Rádio Sloboda na zoznam takzvaných "zahraničných agentov" v Rusku bolo podľa Putina reakciou na podobný postup amerických úradov voči subjektom pôsobiacim v USA.
Biden podľa Putina pri rokovaní nastolil tiež tému možného prepustenia niekoľkých v Rusku väznených Američanov. Ruský prezident pred novinármi pripustil, že v tejto veci možno nájsť "určitý kompromis", a pripomenul ruských občanov väznených v USA.
Summit bol prvým stretnutím oboch prezidentov. Jednalo sa tiež o prvý rusko-americký summit od júla 2018, kedy sa Putin v Helsinkách stretol s vtedajším šéfom Bieleho domu Donaldom Trumpom.
