Smrť britského vydavateľského magnáta, politika a miliardára Roberta Maxwella, ktorý zahynul na mori 5. novembra 1991, sprevádzali dohady a nikdy nepotvrdené špekulácie o vražde, samovražde či dokonca predstieranej smrti. Rodák z niekdajšieho Československa, ktorý z ničoho vybudoval rozsiahle impérium, býval hosťom hláv štátov, ale aj terčom nelichotivých komentárov. Rozporuplný Maxwell zomrel vo veku 68 rokov v morských vlnách neďaleko Kanárskych ostrovov, podľa vyšetrovateľov po tom, čo prepadol cez zábradlie svojej jachty.
Špekuláciám o tom, že Maxwellova smrť nebola tak úplne náhodná, pomohli skutočnosti, že zomrel v čase, keď sa jeho impérium začalo rúcať, a niekoľko týždňov po tom, čo vyšla kniha tvrdiaca, že udržuje úzke styky s izraelskými tajnými službami. Podľa britskej tlače bol v čase svojej smrti tiež vyšetrovaný kvôli obvineniu z vojnového zločinu. Krátko pred Maxwellovou smrťou ho dvaja poslanci britského parlamentu obvinili, že Mossadu prezradil Mordechaja Vanunua, ktorý zverejnil podrobnosti o izraelskom jadrovom programe.
Podľa jednej z biografií ho už na začiatku kariéry financovala britská tajná služba MI6 a zostala s ním v spojení až do jeho smrti. Maxwell sa však tiež údajne stýkal so sovietskymi a izraelskými tajnými službami. Jedna z teórií tvrdí, že sa pokúsil vydierať Mossad, ktorý ho preto nechal zavraždiť. Špekulácie vzbudzoval aj jeho vzťah ku komunistickým diktátorom, z ktorých mnohých navštívil (v 80. rokoch bol aj v Československu).
Maxwell sa narodil 10. júna 1923 ako Abrahám Leib Hoch (neskôr používal meno Ján Ľudovít Hoch) v chudobnej židovskej rodine v obci Slatinské Doly na Podkarpatskej Rusi, ktorá bola v tom čase súčasťou Československa. V marci 1939 utiekol pred nacistami do Francúzska, kde vstúpil do československej vojenskej jednotky. Do Británie sa presunul po francúzskej kapitulácii. Bojoval v britskej armáde a za statočnosť bol vyznamenaný britským Vojenským krížom. Meno si údajne zmenil preto, aby v prípade zajatia zakryl svoj pôvod – zajatým vojakom z Československa hrozila poprava.
Maxwellov podnikateľský úspech sa začal tesne po druhej svetovej vojne. Pomohlo mu, že bol menovaný za člena spojeneckej kontrolnej komisie v Berlíne, kde sa stal cenzorom nad nemeckými tlačovinami. Čoskoro založil vydavateľstvo, nakupoval zahraničné práva od nemeckých vydavateľov a rozbehol úspešnú spoluprácu s majiteľom vydavateľstva Springer Ferdinandom Springerom. V podnikaní sa mu darilo údajne aj vďaka pracovitosti, nápadom, diplomatickým schopnostiam a dravosti hraničiacej s bezohľadnosťou. Počas štyroch desaťročí vybudoval mocné impérium tvorené viac ako 400 spoločnosťami.
V 60. rokoch Robert Maxwell vstúpil aj do politiky, v roku 1964 bol za labouristov zvolený do parlamentu, kde sedel až do roku 1970. Okrem toho bol známy množstvom charitatívnych projektov, ale aj rozmarným spôsobom života – mnohých provokoval „buranským“ správaním, míňaním či cestovaním po Londýne vrtuľníkom. Po jeho smrti tiež vyšlo najavo, že penzijným fondom, v ktorých spravoval úspory svojich 30-tisíc zamestnancov, chýba 400 miliónov libier. A impérium, ktoré za svojho života vybudoval, sa po Maxwellovej smrti čoskoro zrútilo.
