Foto: .tyzden.com
Kedy slovenský prezident plakal? Kto uniesol túto krajinu? Kde sa stratila láska a ako sa tu bez nej žije? Čo spôsobilo referendum o rodine? Prečo Putin nakoniec prehrá? Ako sa biskup bráni prázdnote?
Aj tieto otázky dáva Štefan Hríb v novej knihe s názvom Dvanásť rozhovorov, v ktorej prináša rozhovory, ktoré vyšli v časopise týždeň: so Zuzanou Čaputovou, Emíliou Vášáryovou, Martinom Mackom, Jefim Fištejnom, Václavom Malým, Petrou Vajdovou, Martinom V. Putnom, Ľubomírom Višňovským Christophom Schonbörnom, Andrejom Kiskom, Milanom Ondríkom a Luciou Nicholson.
„Vždy som mal pocit, že v rozhovore povieme o sebe viac, než v akokoľvek úprimne napísanom texte. Zoči-voči inému človeku sme konkrétnejší, a preto aj lepšie pochopiteľní," hovorí Hríb.
Nie každý rozhovor, ktorý urobia novinári, je podľa neho dobrý. „Keď som rozmýšľal, čím sa líšili tie vydarené od tých slabších, prišiel som na to, že jedinou podmienkou. A nebola ňou moja príprava ani respondentova vyjadrovacia schopnosť či intelekt. To, čo urobilo z bežného rozhovoru udalosť, bola moja ochota počúvať," píše. „Mňa tie roky naučili, že existujú rôzne počúvania. Poznám novinárov, možno je ich dokonca väčšina, ktorí po položení otázky vôbec nepočúvajú odpoveď. Dokonca sa ani nepozerajú svojmu hosťovi do očí, pretože to, čo hovorí a ako to hovorí, ich zaujíma menej, ako nasledujúca, vopred pripravená otázka," dodáva Hríb.
