Srbské orgány tajne nainštalovali špionážny softvér do mobilných telefónov desiatok novinárov a aktivistov, uviedla mimovládna organizácia na ochranu ľudských práv Amnesty International. V zverejnenej správe sa odvoláva na digitálne forenzné dôkazy a svedectvá aktivistov. Tí uviedli, že ich mobilné telefóny boli v posledných mesiacoch hacknuté, informovala agentúra Reuters.
V dvoch prípadoch bol na odomknutie telefónov použitý počítačový softvér izraelskej spoločnosti Cellebrite DI Ltd. Srbský špionážny softvér, ktorý Amnesty nazvala „NoviSpy“, potom tajne skopíroval obsah obrazoviek mobilných telefónov, skopíroval kontakty a nahral ich na vládou kontrolovaný server, uvádza sa v správe.
„V mnohých prípadoch aktivisti a novinári nahlásili známky podozrivej aktivity na svojich mobilných telefónoch priamo po rozhovoroch so srbskou políciou a bezpečnostnými orgánmi,“ uviedla Amnesty International.
Programy spoločnosti Cellebrite vo veľkej miere využívajú orgány v mnohých krajinách vrátane amerického Federálneho úradu pre vyšetrovanie (FBI) na odomykanie smartfónov a hľadanie dôkazov.
Marketingový riaditeľ spoločnosti Cellebrite David Gee uviedol, že Amnesty tieto obvinenia vyšetruje. „Ak sú tieto obvinenia pravdivé, mohlo by potenciálne ísť o porušenie našej licenčnej zmluvy s koncovým používateľom,“ povedal Gee pre agentúru Reuters. V takom prípade by spoločnosť Cellebrite mohla pozastaviť používanie svojej technológie srbskými orgánmi.
Umiestnenie špionážneho softvéru do zariadenia „absolútne nie je to, čo robíme,“ ubezpečil Gee. Dodal, že spoločnosť Cellebrite začala kontaktovať srbských úradníkov, ale odmietol poskytnúť ďalšie podrobnosti.
Jeden z aktivistov menovaných v správe uviedol, že si všimol, že kontakty v jeho mobilnom telefóne boli exportované hneď po stretnutí s predstaviteľmi spravodajskej služby BIA. Aktivista pre agentúru Reuters uviedol, že svoj telefón ukázal odborníkom, ktorí zistili, že špionážny softvér NoviSpy exportoval jeho kontakty a odoslal súkromné fotografie na server kontrolovaný BIA.
Amnesty uviedla, že Srbsko dostalo od spoločnosti Cellebrite program na hacking mobilných telefónov ako súčasť širšieho balíka pomoci, ktorý má krajine pomôcť splniť požiadavky na integráciu do Európskej únie.
Balík, ktorý zaplatila nórska vláda a spravuje ho Úrad OSN pre projektové služby (UNOPS), bol poskytnutý srbskému ministerstvu vnútra v rokoch 2017 až 2021 s cieľom pomôcť Srbsku v boji proti organizovanému zločinu, uvádza sa v správe.
Nórska vláda v roku 2018 dočasne zastavila dodávky zariadenia Cellebrite do Srbska, uviedla Amnesty. Nórske veľvyslanectvo v Belehrade tiež vyjadrilo obavy v súvislosti s programom, dodáva správa, ale UNOPS nakoniec dodal vybavenie v júni 2019.
„Tvrdenia v správe sú znepokojujúce. Ak sú pravdivé, je to neprijateľné,“ uviedla pre agentúru Reuters námestníčka nórskeho ministra zahraničných vecí Maria Varteressian. „Ešte tento mesiac sa stretneme so srbskými orgánmi a tiež s UNOPS, aby sme získali ďalšie informácie o tejto záležitosti,“ uviedla diplomatka. „Očakávame, že UNOPS tieto obvinenia prešetrí,“ dodala.
Agentúra AP uviedla, že srbská polícia odmietla správu Amnesty International ako „úplne nesprávnu“, ale dodala, že podobné nástroje používajú policajné zložky na celom svete. Spravodajská služba BIA na svojej webovej stránke ubezpečila, že „pracuje výlučne v súlade so zákonmi“ krajiny, a preto sa nemôže vyjadriť k „nezmyselným obvineniam“.
Správa Amnesty prišla v čase, keď prezident Aleksandar Vučič čelí rastúcim protestom proti svojej čoraz autokratickejšej vláde, poznamenala agentúra AP. Mnohí Srbi pripisujú nedávne zrútenie betónového prístrešku na železničnej stanici v meste Nový Sad s 15 obeťami na životoch rozbujnenej korupcii, rodinkárstvu a nedbanlivosti pri rekonštrukcii budovy, ktorá bola súčasťou projektu s čínskymi štátnymi spoločnosťami. Vučič obvinil západné spravodajské služby, mimovládne organizácie a zahraničné médiá z vedenia „hybridnej vojny“ proti nemu a z podplácania protestujúcich.
Srbsko sa oficiálne usiluje o členstvo v Európskej únii, ale udržiava vzťahy s Ruskom a Čínou, vrátane spravodajskej spolupráce proti „farebným revolúciám“, pouličným protestom proti represívnym režimom, dodáva AP.