Nicholson: Nemusíme všetci utekať pred tou zlou veľkou Pentou

Prečo idete do Sme?

Lebo chcem podporiť Alexeja Fulmeka a prispieť k ochrane značky denníka Sme. Zatiaľ sme však nič nepodpísali. S Fulmekom rokujeme o tom, že ja by som z pozície zakladateľa Centra investigatívnej žurnalistiky zmluvne a na projektovej báze zabezpečil investigatívny obsah pre Sme. Teda moja preferovaná verzia je, že sa nevraciam do Sme ako zamestnanec, lebo minoritný vlastník na mňa podal žalobu, ktorá je stále aktuálna. Bolo by bizarné byť zároveň ich zamestnanec. Predpokladám, že v zmluve budú ošetrené aj prípady zásahu do textu.

Výsledkom spolupráce budú články v Sme?

Nielen obsah v denníku Sme, ale aj založenie investigatívneho tímu.

Čitateľ veľmi nerozlišuje, či sa to dodáva externe, alebo to píše priamo zamestnanec. Registruje to, že sa to píše pod značkou Sme.

Áno, a naozaj sa nechcem tu hrať o slovíčka. V princípe tá spolupráca je prejavom dôvery k Alexejovi Fulmekovi, že mu verím a že si cením to, že v rokovaniach s Pentou ich vo vydavateľstve vytlačil do minority a že získal garancie, že nebudú mať vplyv na obsah článkov. A je to aj prejav môjho vnútorného pocitu, že nemusíš hneď uhnúť z cesty, keď na teba niekto kričí.

Ako vidíte budúcnosť Sme?

Pokiaľ bude Penta držaná v minoritnej pozícii a naozaj nebude mať vplyv na obsah, myslím si, že sa značka Sme dá zachrániť a Sme ostane médiom, do ktorého ľudia môžu vložiť svoju energiu a môžu byť naň pyšní.

Z redakcie odchádza väčšina kľúčových ľudí. Kvôli Pente. Vy tam prichádzate. Vám to až tak nevadí, že je Penta spolumajiteľom Petit Pressu?

Vadí mi to, samozrejme. Poznám Pentu dosť dobre, stále sa súdime kvôli knihe. Ale zároveň sa toho nebojím. Viem ustáť prípadné tlaky a v prípade, že tam dôjde k obmedzeniu novinárskej slobody, ukončím zmluvný vzťah. Je to jednoduché.

Značka Sme má svoju históriu, svoj príbeh a nepáči sa mi myšlienka, že spoločnosť ako Penta tým, že si jednoducho kúpila minoritný podiel, by dosiahla, že tá značka sa zničí. Nemyslím si, že musíme všetci utekať pred tou zlou veľkou Pentou, dá sa s nimi bojovať a ja budem robiť práve to. Ale zároveň úplne chápem rozhodnutie Matúša Kostolného, ktorý odišiel, a myslím si, že toto jeho rozhodnutie vyžadovalo veľkú odvahu a principiálnosť.

Odporúčame aj: Denník Sme má novú šéfredaktorku

Pred rokmi ste na námestiach hovorili o Gorile, kritizovali ste Pentu. Zmenili ste odvtedy na Pentu názor?

Absolútne nie, nezmenil. Dokonca mám na Pentu ešte kritickejší názor, a to kvôli ich mediálnej akvizícii. Táto skupina nemá čo hľadať v médiách, hlavne v médiách, ako je Sme. Ja som nikdy nevnímal Pentu ako a priori deštrukčný element, ale to čo robí v médiách - ako bola napríklad verejná poprava Štefana Hríba, či vstup do Sme – sa nedá označiť inak, ako snaha zničiť médiá, ktoré sú prínosom pre spoločnosť.

Robili ste nedávno rozhovor s Hasčákom. Aký máte z neho dojem?

Odpoveď je v tom, čo mi vtedy povedal: že si vysoko cení súkromné vlastníctvo a že si vysoko cení slobodu človeka robiť si so svojim majetkom čo chce. Čo samozrejme možno funguje v iných sférach biznisu, ale médiá sú predsa odlišné. Vnímam ho ako najsilnejšieho z ľudí, čo sú v Pente. Nevidím ho ako stelesnené zlo, ale ako človeka, ktorý malo vníma iné hodnoty ako je zisk a vlastníctvo.

Myslíte to tak, že jeho hodnotový rebríček je ovplyvnený peniazmi?

Nielen peniazmi. On vníma svoje okolie cez silu, ktorú mu dávajú peniaze, a cez odhodlanie použiť svoju moc. V biznise to možno funguje. Ale nie je to správne, ak sa to dotýka politiky, médií, spoločnosti, slobody. Je to pre mňa veľmi úzke videnie sveta.

Mnohí čitatelia kriticky reagovali na vstup Penty do Petit Pressu. Aj keď idete do písania investigatívy pre Sme s veľkým predsavzatím, že vy sa nenecháte ovplyvniť, ak čokoľvek napíšete, čo sa okrajovo dotýka Penty, jej vzťahov, tak mnohí vždy nájdu za článkom motiváciu z Penty. Ste na to pripravený?

Samozrejme, že novinári, ktorí píšu pre médiá, ktoré vlastní Penta, sú pod oveľa väčším drobnohľadom, či to, čo píšu, je objektívne, razantné a ide dostatočne do hĺbky. Som presvedčený, že keď si ľudia prečítajú, čo napíšem, nebudú mať žiadne podozrenia. Ale samozrejme, nikdy sa nedá zapáčiť každému. Vždy ostanú aj takí, ktorí budú hovoriť, že je to slabé, že robí PR. Čitatelia by však mali posudzovať prácu novinára bez predsudkov.

Viete vylúčiť autocenzúru? Predsa len 45 percent z vašej mzdy bude platiť Penta.

Ja som v minulosti prišiel o prácu v Sme a aj v Trende čiastočne aj kvôli tomu, že som písal tak, ako som chcel písať. Kvôli knihe Gorila mám stále niekoľko nedoriešených súdnych sporov. Tak si myslím, že v mojom prípade autocenzúra nehrozí. Slobodu v písaní si cením oveľa viac, ako nejaké peniaze. Tri roky som fungoval na vlastnej nohe a ak to so Sme nevyjde, ak tam budú nejaké tlaky, okamžite odchádzam. Ale keďže si vážim Sme aj Alexeja Fulmeka, verím že to bude fungovať tak, ako má.

Prečo ste odišli zo Sme a Trendu. Ako ste to mysleli, že aj kvôli tomu, čo ste písali?

V Sme mi bolo povedané, že musím v Sme prestať písať investigatívu, lebo moja bývalá manželka išla do vlády. Neviem, či to bol jediný dôvod. Trend ma zamestnal v tom istom roku, im konflikt záujmov v súvislosti s mojou vtedajšou manželkou neprekážal. Pokiaľ viem, tak z Trendu som musel odísť preto, lebo znížili náklady na novinárov ako ja. Bol som pre nich asi drahý.
Nemôžem však opomenúť, že pre obe vydavateľstvá som písal aj o prípade Gorila a v oboch prípadoch to nebolo zverejnené. Preto hovorím, že je nelogické si myslieť, že keď som vtedy riskoval zamestnanie na neistom mediálnom trhu, že by som sa akurát teraz začal báť Penty. Viem dokázať opak.

Prečo sa súdite s Pentou a v akom je to štádiu?

V roku 2012 Penta podala na mňa aj vydavateľa Gorily žalobu na ochranu osobnosti. Zatiaľ nebolo vytýčené súdne pojednávanie, ale aj tento mesiac sme museli dodať nejaké vyjadrenie na súd, tak ešte je to živé. A nech to aj pokračuje - chcem na súde dokázať, že som neporušil žiadne zákony.