Predkladáme Vám rozšírenú tlačovú správu z vystúpenia odstupujúceho predsedu Správnej rady ÚPN Ondreja Krajňáka
Vážené dámy, vážení páni, zástupcovia médií, kolegovia a zamestnanci ÚPN, vážení prítomní. Dovoľte mi, aby som Vás pozdravil a oficiálne reagoval na platnú novelu zákona o PN, ktorá bola prijatá Národnou radou prelomením veta prezidenta SR.
Pôsobenie vo funkcii
V prvom rade chcem pripomenúť stručnú genézu môjho pôsobenia vo funkcii predsedu Správnej rady ÚPN.
Do funkcie predsedu Správnej rady a štatutára ÚPN som bol zvolený Národnou radou SR dňa 13. februára 2013, a to 105 hlasmi zo 140 prítomných poslancov. O funkciu som sa uchádzal na šesťročné obdobie s úmyslom naprávať krivdy z minulosti, spravovať úrad nestranne a zodpovedne tak, ako to stanovoval vtedy platný zákon o Pamäti národa.
Po svojom predchodcovi som zdedil inštitúciu, ktorá bola kritizovaná práve pre odklon od zámerov jej zakladateľa Jána Langoša a odklon od jej pôvodného poslania v zmysle zákona o Pamäti národa. Úplné a nestranné hodnotenie zločineckých režimov.
ÚPN bolo vytýkané relativizovanie nacistických, či komunistických zločinov prostredníctvom výrokov v časopise Pamäť národa, alebo vydávaním publikácií, ktoré zo svojej povahy nepatrili do ÚPN. Politická zodpovednosť predstaviteľov nacistického aj komunistického režimu bola v článkoch relativizovaná. Marginalizovaná, či ospravedlňovaná bola úloha a činnosť Hlinkovej gardy najmä v súvislosti s deportáciami židovského obyvateľstva. V čase Slovenského štátu selekcia pravdy o nacistických zločinoch spochybňovala zápas s Hitlerovským Nemeckom a oslabovala význam SNP.
Pod drobnohľadom kritiky sa ocitla aj zanedbaná agenda súdnych sporov, v ktorých bývalí príslušníci ŠtB vystupovali ako kľúčoví svedkovia. Dôsledkom toho svedectvá príslušníkov ŠtB v súdnych sporoch s ÚPN požívali väčšiu dôveru ako listinné dôkazy, ktoré títo príslušníci sami vytvorili.
Dôsledkom tejto zanedbanej agendy ( 19 prehratých sporov ) pre bádateľov prestal byť Archív ÚPN dôveryhodným zdrojom informácii o zločineckej komunistickej minulosti. Naopak, stal sa terčom kritiky politických rivalov, či špekulantov, pre ktorých tento Status quo vyhovoval na tunelovanie prostriedkov daňových poplatníkov. Napríklad v jednom prípade žalobca, ktorí sa ocitol v sprístupnenom zozname ŠtB žiadal od ÚPN za poškodenie jeho dobrého mena odškodné spolu vo výške 1.2 mil. €. A okresný súd v Leviciach mu priznal takmer polovicu. Našťastie sme sa odvolali.
Ešte pred mojim nástupom na protest, či z dôvodov čistiek bývalého vedenia ÚPN odišlo z ÚPN 28 odborných zamestnancov.
Hovorí sa, že nová metla dobré metie.
Predpokladom pre zmenu riadenia a smerovania každej inštitúcie je zmena vedúcich zamestnancov. Stanovy ÚPN v rozpore so zákonnými normami to umožňujú iba so súhlasom členov Správnej rady. Preto na začiatku som sa pokúsil zosúladiť stanovy so zákonnými normami, ale ich súhlas na zmenu som nezískal.
Krátko na to prezident SR, I.Gašparovič vymenoval nového člena Správnej rady, bývalého štatutára a I.A.Petranského, ktorému pre podozrenie zo zneužitia právomoci verejného činiteľa som neuznal jeho pracovnú zmluvu.
Aby som mohol zodpovedne riadiť ústav, proti vôli členov Správnej a Dozornej rady ÚPN som v súlade so zákonnými normami vymenil troch pôvodných riaditeľov. Zmeny na riadiacich postoch bez súhlasu členov Správnej a Dozornej rady vyvolali otvorený odpor, ktorý sa postupne pretransformoval až do zmeny zákona o PN.
Členka Správnej rady Andrea Kluknavská napísala zamestnancom ústavu list, v ktorom spolu s ostatnými členmi rady spochybňovali autoritu predsedu.
Podrobnosti o fungovaní Správnej, či Dozornej rady sú zachytené vo výročných Správach a zverejnené na stránke ÚPN. O situácii v ÚPN som pravidelne informoval aj príslušný Výbor Národnej rady.
Po parlamentných voľbách v roku 2016 do orgánov ÚPN boli nominovaní ďalší zamestnanci ÚPN, najbližší spolupracovníci Petranského, a to riaditeľ sekretariátu a vedúca Ekonomického oddelenia.
Tlak na vedenie ústavu sa vystupňoval prepustením dvoch zamestnancov, historika Martina Lacka a Jána Bobáka a to pre porušenie pracovnej disciplíny. Poslanec NR SR Anton Hrnko mi v tejto súvislosti telefonicky vytkol, že za tento krok ponesiem osobnú zodpovednosť.
Prepustený historik Martin Lacko sa prezentoval ako obhajca vojnového slovenského štátu a jeho protagonistov, čo je v príkrom rozpore s poslaním ústavu. Keď sa zamestnal ako asistent poslankyne za Kotlebovu ĽSNS Natálie Grausovej, otvorene odkryl svoje ideologické smerovanie a potvrdila správnosť môjho rozhodnutia. Jeho prepustenie spôsobilo v nacionalistických kruhoch hystériu. Správna rada dokonca zvolala mimoriadne zasadanie a bol som podrobený vyšetrovaniu ako vážny previnilec. Správna rada aj týmto spôsobom potvrdila svoju hodnotovú orientáciu.
Ako odpoveď na prepustenie kontroverzného historika som bol v novembri minulého roku Dozornou radou obvinený z rozvratu inštitúcie, z nehospodárneho nakladania s finančnými prostriedkami, aj z nelegálneho zamestnávania. Nič z toho kontrolné orgány nepotvrdili.
Naopak, úlohy si neplnila predovšetkým podpredsedníčka SpR ÚPN Andrea Kluknavská. Napriek opakovaným výzvam za štyri roky vo výkone svojej funkcie nepredložila správnej rade zápisnice o činnosti Výboru ÚPN a nepredložila ani jediný projekt, hoci za túto funkciu poberala mesačnú odmenu.
Pripomínam, že napätie v Správnej rade nemalo výraznejší vplyv na výstupy zamestnancov ústavu. Bohatá a rôznorodá činnosť ÚPN doma i v zahraničí bola možná vďaka súhre medzi vedením ústavu a jeho zamestnancami. Naše úspechy v zahraničí a členstvo v nadnárodných inštitúciách v týchto dňoch označil člen Správnej rady ako formálne, čo je prinajmenšom neznalosť problematiky. Napokon, členovia Správnej a Dozornej rady sa na aktivitách ústavu nezúčastňovali.
Predchádzajúci štatutár a súčasný člen Správnej rady Ivan Petranský sa v časopise Svedectvo vyjadril, že ÚPN by sa nemal angažovať v súdnych sporoch. Za jeho funkčného obdobia bol ÚPN často žalovaný a pod jeho vedením ústav prehral až 19 súdnych sporov. V neprospech ÚPN vzniklo niekoľko judikátov. Petranský sa neodvolal ani v prehratom spore s Hudzovičom, ktorý ústav zažaloval o náhradu ujmy v celkovej výške 1,2 milióna Eur.
V dôsledku zanedbanej agendy v súdnych sporoch s bývalými príslušníkmi ŠtB novému vedeniu stúpali náklady na právne služby, ktoré následne Správna rada spolu s Petranským kritizovala.
Skutočné dôvody novely
Predkladatelia novely zákona (Jaroslav Paška (SNS), Mária Janíková (Smer-SD), Ľubomír Želiezka (Smer-SD), Martina Šimkovičová (nezaradená) a Edita Pfundtner (Most-Híd).J. Paška, E. Pfundtner a M. Šimkovičová) ju zdôvodnili potrebou zaviesť efektívny a transparentný model riadenia ústavu. Takýto nový model však nikomu nepredstavili. Naopak, v Národnej rade SR v rozprave odôvodňovali zmenu zákona napätými vzťahmi v Správnej a Dozornej rade, neplnením si povinností predsedu Správnej rady ÚPN, predseda je konfliktný, nekompetentný a podobne. Teda ak je to pravda, potom novela je výrazne personifikovaná a je v rozpore s Ústavou SR, lebo riadne zvolenému zástupcovi neumožňuje pokojný výkon jeho funkcie.
Mrzí ma, že poslanci NR SR si radšej osvojili rétoriku kritikov súčasného vedenia ústavu a radšej akceptovali pojem konfliktný predseda, akoby sa mali zaujímať pojmom principiálny a zásadový.
Mrzí ma, že nikto z predkladateľov novely ma nenavštívil a nikto z nich sa nezaujímal o skutočnú situáciu v ÚPN. Lebo stáva sa pravidlom, že ak je človek čestný a statočný, potom je pre istú skupinu bude aj konfliktný. A je na tom niečo pravdy, lebo nepriateľmi súčasného vedenia ÚPN sú extrémisti, bývalí ľudáci, eštebáci, HZDSáci a niektorí bývalí komunisti aj niektorí politici. Žiaľ, aj mnohí sudcovia, prokurátori a vyšetrovatelia. Česť výnimkám. No a položme si otázku, akú úlohu v tejto hre zohralo bývalé vedenie, členovia SPR a DR ústavu?
Napriek tomu, že ÚPN sa má vyrovnávať so zločineckou minulosťou, predkladateľom novely zákona vôbec neprekáža, že Novela zákona neposilňuje činnosť ústavu, ale naopak, okliešťuje právomocami predsedu SpR ÚPN a iba taxatívne vymenovanými úlohy, ktorými by sa mal ústav zaoberať.
Novela zákona je v skutočnosti len odpútanie pozornosti od skutočných dôvodov, pre ktoré tak rýchlo a bez spoločenskej diskusie vznikla. Pravou príčinou novely spočíva v tom, že napriek rôznym politickým záujmom som sa rozhodol zmeniť zdeformovaný charakter inštitúcie. Odvrátiť ju od ospravedlňovania zločineckých režimov, nacizmu a komunizmu, a ísť cestou pomenovania konkrétnych zločinov, s menami ich vykonávateľov.
Novela bola prijatá aj napriek výraznej spoločenskej aj politickej nespokojnosti, napriek vetu prezidenta Andreja Kisku. To znamená, že dôvody na jej prijatie museli byť pre jej predkladateľov mimoriadne vážne a naliehavé. Keďže predkladatelia nenašli dostatočnú odvahu pomenovať skutočné dôvody, urobím tak ja:
1/ Ústav sa s plným nasadením venoval súdnym sporom, v ktorých kľúčovými svedkami vystupovali bývalí príslušníci ŠtB a zásadným spôsobom zmenil judikatúru v prospech ÚPN. Konštatujem, že našim aktívnym prístupom k procesom sme nedovolili bývalým príslušníkom ŠtB, aby nanovo prepisovali dejiny.
2/ ÚPN po prvýkrát od pádu železnej opony sprístupnil mená 158 prokurátorov, 228 sudcov a 86 vyšetrovateľov štátnej bezpečnosti, ktorí sa podieľali na sankcionovaní občanov pre trestný čin „nedovolené opustenie republiky".
3/ ÚPN v uplynulom roku zverejnil podrobnú rekonštrukciu personálneho obsadenia a organizačnej štruktúry Krajskej Správy ŠtB Bratislava, a tým ako prvý z krajín bývalého východného bloku zverejnil a uzavrel kompletnú štruktúr ŠtB na území Slovenska od roku 1966.
4/ Ústav opakovane vyzýval poslancov Národnej rady, aby odobrali výsluhové dôchodky bývalým príslušníkom ŠtB za obdobie, kedy preukázateľne škodili slobodomyseľným občanom. Zároveň sme naliehali, aby politickým väzňom zvýšili dôchodky za ich celoživotné utrpenie.
5/ ÚPN v rozhodnutí Najvyššieho súdu v kauze Babiš podal námietku na Ústavný súd, že mu boli porušené práva na spravodlivý rozsudok.
6/ ÚPN v uplynulom roku sa podieľal na zorganizovaní medzinárodnej odbornej konferencii o trestnoprávnom vyrovnávaní sa s komunistickým režimom. Konferencie sa zúčastnili zástupcovia všetkých národných aj nadnárodných pamäťových inštitúcií, ktoré sa zaoberajú vyrovnávaním sa s totalitnými režimmi.
7/ ÚPN podal odvolanie na rozhodnutie Okresného súdu v Leviciach v kauze Hudzovič. Bol to pán Hudzovič, ktorý žaloval ústav o 1,2 milióna € za údajné poškodenie dobrého mena.
8/ Ústav sa rozlúčil s pracovníkmi, ktorí sa podieľali na zmene orientácii ústavu, keď prešli od bádania zločinov smerom k obhajobe slovenského štátu a zmäkčovania komunistického režimu. Ústav ich činnosťou jednak porušil zákon o ÚPN a prirodzene spôsobil aj vlnu neutíchajúcej kritiky v médiách.
9/ ÚPN cez Festival slobody a výchovnovzdelávacie aktivity pripomína zločineckú minulosť, obete zločineckých režimov a menuje vinníkov, ktorí sa na zločinoch podieľajú.
Toto sú skutočné dôvody, že poslanci NR SR Jaroslav Paška (SNS), Mária Janíková (Smer-SD), Ľubomír Želiezka (Smer-SD), Martina Šimkovičová (nezaradená) a Edita Pfundtner (Most-Híd) predložili novelu zákona o ÚPN a poslanci na čele s Antonom Hrnkom a Martinom Glváčom či s Natáliou Grausovou vehementne usilovali o jej urýchlené prijatie.
Medzinárodný ohlas
Podľa právnej analýzy „ad hoc skrátenie funkčného obdobia predsedu Správnej rady nad rámec zákonom stanovených dôvodov pre jeho odvolanie, zasahuje do ústavou chráneného práva na nerušený výkon verejnej funkcie počas trvania funkčného obdobia". Avšak aj odobratie kompetencií štatutárovi, teda predčasné ukončenie činnosti štatutára je zásahom do výkonu verejnej funkcie. Možno to chápať ako účelové pozbavenie výkonu funkcie, zaobalené do novo nastaveného, nekompetentného postavenia predsedu, bez právomocí.
Na zmenu zákona reagovalo aj zahraničie. Prezident Európskej platformy Pamäť a svedomie Göran Lindblad uviedol, že novela zákona o ÚPN je svojou povahou „Lex Krajňák" a pripomenul, že prijímanie zákona kvôli jednej osobe je neprípustné.
Na vykonštruované obvinenia predsedu SpR ÚPN so znepokojením reagovali aj zástupcovia Európskej siete úradov spravujúcich písomnosti tajnej polície:
"My, predstavitelia Európskej siete úradov spravujúcich písomnosti tajnej polície s obavami pozorujeme pretrvávajúcu situáciu na Slovensku, a to v súvislosti s obvineniami proti predsedovi Správnej rady ÚPN Dr. Ondrejovi Krajňákovi. Sme presvedčení, že výsledky činnosti ÚPN vrátane aktivít na medzinárodnej úrovni, sú dôkazom zodpovedného plnenia úloh ústavu, spojených so zverejňovaním zločinov spáchaných v dobe totalitných režimov. Snaha prepisovať dejiny, a to najmä členmi bývalej tajnej polície, je typická pre všetky postkomunistické krajiny. Odolávanie takýmto snahám si nepochybne vyžaduje občiansku odvahu. Preto vyzývame predstaviteľov politických strán na Slovensku, aby sa zasadili o zodpovedné hodnotenie obdobia neslobody a aby pre ÚPN vytvorili priaznivé pracovné prostredie, ktoré mu umožní riadne fungovať."
Vlani vďaka zmene orientácie ústavu sa ÚPN stal členom Európskej platformy, pamäť a svedomie. Považujem to za významný signál smerom k môjmu pôsobeniu. Je to pre mňa veľkým zadosťučinením a svedectvom, že ÚPN sa stal poslednou baštou zápasu s pohrobkami fašizmu a komunizmu. Z roka na rok požíva čoraz väčšiu dôveru nielen na Slovensku, ale aj za hranicami našej vlasti. Svoju podporu vyjadrili aj poslanci Európskeho parlamentu z 9 krajín Európy.
Potvrdenie správnej cesty
Dňa 12.októbra, zásluhou vytrvalosti a zásadným postojom vedenia ÚPN sme sa na Ústavnom súde SR stali svedkami prelomového rozhodnutia v tzv. kauze „Babiš". Súd rozhodol, že ÚPN už nemôže byť žalovaný v sporoch s bývalými príslušníkmi ŠtB z dôvodu ich oprávnenej, či neoprávnenej evidencie. Rovnako rozhodol, že bývalí príslušníci ŠtB nemôžu v súdnych sporoch vystupovať ako dôveryhodní svedkovia. To znamená, že ani ÚPN, ani daňoví poplatníci nebudú musieť uhradiť 1,2 mil. € za údajné poškodenie dobrého mena žalobcovi Hudzovičovi a podobným v súvislosti so zverejnením registračných protokolov ŠtB.
Toto prelomové rozhodnutie ÚS má význam nie len pre Slovensko, ale aj pre krajiny Strednej a Východnej Európy.
Tu chcem poznamenať, že zápas o toto víťazstvo presahovalo povinnosti štatutára. V tomto zápase o pravdu, v zápase na ochranu ústavu pred prepisovačmi histórie som bol osamotený, ale obklopený neveľkou skupinou vytrvalých spolupracovníkov a neúplatných právnych zástupcov. Šiel som do toho zápasu proti obrovskej presile moci, proti presile zahniezdenej v Správnej a v Dozornej rade, i v niektorých médiách. Šiel som do zápasu o pravdu s vedomím, že množstvo a počet mojich odporcov nemôže automaticky generovať pravdu.
Pravdu nevidím v parlamentnej presile nacionalistov a postkomunistických pragmatikov. Vidím ju v očiach ubitých politických väzňov, ktorým parlament odmieta dôstojnú sociálnu pomoc.
Úspech na ústavnom súde ÚPN dosiahol nie vďaka Správnej a Dozornej rady, nie vďaka predkladateľom novely zákona s ich zlepšovacími návrhmi. Úspech sme dosiahli napriek príkoriam a posmechu, či arogantnej ignorácie, ktorého sa mne a mojim obhajcom dostávalo. Chcem sa im všetkým z tohto miesta poďakovať.
Taktiež musím opäť poďakovať senátu ústavného súdu Ladislava Orosza za jeho nadhľad a zmysel pre pravdu. Pravda Ústavu pamäti národa nie nespočíva v manipulácii so zmanipulovanými svedectvami. Pravda, o ktorú sme sa vždy opierali bola pravda o o skutočnom utrpení skutočných ľudí.
V ten istý deň ako o našej pravde rozhodoval Ústavný súd, rozhodoval o osude ÚPN aj slovenský parlament. Kým ústavný súd o dlhoročnom úsilí ÚPN rozhodol, že vedenie ÚPN je na Správnej ceste, slovenský parlament prelomil veto prezidenta a novelou zákona potrestal štatutára ústavu a taktiež aj celý ústav.
V jeden a ten istý deň prišli na svet dve rozhodnutia dvoch najvýznamnejších inštitúcií Slovenskej republiky.
Jedna z nich potvrdila správnosť našej cesty, druhá ju poprela.
ÚPN je náročnou inštitúciou a nie je jednoduché odolávať rôznym tlakom najmä zvonka. Jej korektné riadenie vyžaduje veľké úsilie, mnoho skúsenosti pri obhajovaní pravdy a spravodlivosti, veľké osobné nasadenie. Nie vždy som túto ťažkú úlohu zvládal na sto percent. Ak mi niečo celý čas chýbalo, bola to dobromyseľná podpora a porozumenie Správnej rady. Našťastie som sa mohol oprieť o tím spolupracovníkov, s ktorými sme napriek mnohým útokom dosiahli pekné úspechy.
Novela zákona mi v piatok 27. októbra 2017 odobrala kompetencie štatutára a preniesla ju na Správnu radu. Očakávam, že ďalšie kroky Správnej rady povedú k prepúšťaniu mojich spolupracovníkov, ktorým som plne dôveroval. Jedná sa šéfredaktora časopisu Pamäť národa, riaditeľov a vedúcich organizačných zložiek, zamestnancov sekretariátu a podobne. Na týchto čistkách ako formálny predseda Správnej rady sa nemienim podieľať. Prieči sa to môjmu naturelu a zaiste to bude krok späť aj v prípade ústavu ako celku.
Konflikt medzi predsedom SpR ÚPN a jeho členmi novela nerieši. Ba naopak, podľa vyjadrenia prezidenta SR iba prehlbuje napätie tým, že "Vytvára priestor na svojvoľné rozhodovanie o odvolávaní členov správnej rady, a to bez toho, aby sa proti tomu mohli členovia účinne brániť."
Raz som túto skúsenosť na podnet Dozornej rady už zažil a preto konflikt v Správnej rade ÚPN nemôže byť predmetom reality show.
Do funkcie predsedu SpR ÚPN a štatutára ústavu som bol zvolený na obdobie 6 rokov. Neodôvodnený zásah Národnej rady SR do výkonu mojej funkcie ma priviedli k rozhodnutiu odstúpiť z funkcie predsedu SpR ÚPN ku dňu 1. novembra 2017.
Novelou zákona som bol zároveň prinútený podať ÚPN výpoveď zo zamestnania, nakoľko o funkciu štatutára som sa uchádzal ako zamestnanec ÚPN. Aj naďalej do konca môjho funkčného obdobia zostávam členom Správnej rady a budem sa zasadzovať o zmysluplné fungovanie ÚPN.
Záver
V závere môjho stanoviska chcem poďakovať každému, kto vkladal do ÚPN dôveru. Bol som presvedčený o potrebe vykonávať zverený úrad úplne a nestranne, vždy podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia. Ak som niekomu ublížil, ospravedlňujem sa za to.
Môj otec, dvojnásobný politický väzeň mi pri jednej príležitosti povedal: „Radšej trp pre pravdu ty, akoby pravda mala trpieť kvôli tebe".
Ďakujem svojim zamestnancom za úžasnú prácu, ktorú robili pre zachovanie pamäti národa. Bolo mi cťou s mnohými z Vás spolupracovať. Ďakujem svojim blízkym spolupracovníkom, sekretariátu, šéfovi redakčnej rady, riaditeľom jednotlivých sekcií, hlavnej ekonómke, organizáciám bývalých politických väzňov, dcéram politických väzňov, poslancom a politickým stranám, ktoré ústavu vyjadrovali podporu. Rovnako som vďačný aj aktivistom a zástupcom zahraničných pamäťových inštitúcií, právnikom z advokátskej kancelárie Poláček & partner, jednotlivcom a inštitúciám za to, že ma v tejto neľahkej úlohe po celú dobu sprevádzali a podporovali.
Moju úctu má aj prezident SR Andrej Kiska, pretože pochopil nezmyselnosť novely a nepodpísal ju v schválenej podobe. Napriek tomu novela zákona platí a my pokračujeme vo svojej práci v nových podmienkach.
Verím, že všetko čo sme vykonali malo zmysel a že bude ešte veľa príležitosti, aby sme na mohli spolupracovať pri zachovávaní pamäti – nielen nášho národa, ale aj nášho celého priestoru, ktorý naši predkovia ovplyvňovali a ktorý ovplyvňoval ich a cez ich skúsenosti aj nás.
Ďakujem za pozornosť.
Ondrej Krajňák
Člen Správnej rady ÚPN
