Situácia cestovného ruchu Slovenska v 20. roku neplnenia nezastupiteľnej úlohy štátu v multiodvetví cestovného ruchu je naďalej katastrofálnou.
Zázrak na Slovensku
Slovensko bolo ešte donedávna (cca pred 80 rokmi) krajinou ako stvorenou pre cestovný ruch/turizmus, avšak v uplynulom období, hlavne za posledných 20 rokov, dokázalo úplný zázrak – postupnou devastáciou prostredia krajiny je v turizme už dnes v porovnaní s ostatným svetom zaostalým perifériom, na posledných miestach rebríčkov hodnotení , vychádzajúcich z faktov na základe objektívnych kritérií,- a to aj napriek svojej, ešte stále relatívne dobrej, primárnej ponuke a individuálnej snahe mnohých subjektov cestovného ruchu.. Pokračujúcimi nevhodnými zásahmi do prírody a krajiny, negujúc potrebu prípravy a tvorby prostredia, podporujúc naivnú snahu diletantov,- reprezentujúcich štát v cestovnom ruchu Slovenska s krátkou prestávkou už dve desaťročia, - dobehnúť ostatné krajiny takmer v rozhodujúcej miere neustálym budovaním nových a nových ubytovacích kapacít a „marketingom", štát rieši v multirezorte cestovného ruchu stále niečo iné, len nie príčiny zaostávania Slovenska . S pomocou „kľúčových hráčov" cestovného ruchu Slovenska a „kompetentnými" vysokými štátnymi úradníkmi vyberaných „odborníkov cestovného ruchu Slovenska", boli doteraz presadzované a štátom podporované mnohé zámery a projekty , ktoré na cestovný ruch Slovenska mali skôr negatívny dopad.
Cestovný ruch je zrkadlom spoločnosti, a jej kultúry. Nie je to iba primárna ponuka krajiny pozorovateľná z rýchlika či z lietadla , ale v rozhodujúcej miere je to ponuka prostredia krajiny, ktoré krajina vytvára spolu s ponukou atrakcií starostlivo vyberaných a pripravovaných krajinou na príjemné zážitky turistov. To príjemné zážitkové prostredie je vytvárané tak, aby ho mal turista takpovediac na každom kroku pri svojom pobyte. Permanentná starostlivosť o spokojnosť návštevníka/turistu – klienta, je samozrejmosťou v každej civilizovanej krajine, a návštevník/turista sa rád vráti opakovane do prostredia , ktoré objaví ako preňho nové, a v ktorom sa cítil dobre. Prax Slovenska pri tvorbe podmienok pre CR, v rozhodujúcej miere od 01.01.1993, ostro kontrastuje s praxou inde vo svete. Turista môže získať v mnohých smeroch u nás dojem, že Slovensko robí všetko, aby ho odradilo od návštevy krajiny. Samozrejme tento pocit majú často nielen turisti, a ďalší návštevníci Slovenska, ale dennodenne taktiež občania Slovenska, žijúci na území Slovenska v regiónoch „od Tatier k Dunaju".
Kde sa stala chyba ?
Všetky vlády Slovenska i s politickými garnitúrami Slovenska sa od 01.01.1993 predbiehali v ignorovaní multirezortu cestovného ruchu, a tento ich postoj pretrváva dodnes. Namiesto prípravy a realizácie riešení s cieľom tvorby predpokladov pre možný štart CR Slovenska sa všetky vlády SR, súčasnú vládu nevynímajúc, venovali stálemu komplikovaniu možného postupu k zlepšeniu situácie. Neprofesionálne ad hoc aktivity štátu bez odborne pripravenej koncepcie a jasne definovaného zámeru, nemohli nahradiť, a ani nenahradili, tak potrebnú profesionálnu činnosť pri usmerňovaní cestovného ruchu krajiny so zameraním predovšetkým na tvorbu predpokladov pre možný štart cestovného ruchu Slovenska .
Cestovný ruch Slovenska po prvom roku súčasnej vlády Slovenska
Ani za posledný rok nedošlo k aktivitám štátu, ktorý by signalizovali zmenu, –začiatok tvorby podmienok pre možný štart cestovného ruchu Slovenska.. S výnimkou pozitívnej zmeny na poste GR sekcie CR na MDVRR (na ktorom je niekoľko mesiacov už profesionál v CR) sa neudialo nič , čo by naznačovalo zlepšenie situácie v cestovnom ruchu Slovenska. Zmena na poste GR sekcie CR však sama o sebe nemôže ovplyvniť skostnatelé „riadenie" cestovného ruchu Slovenska vyššími štátnymi (vládnymi) úradníkmi. Štát sa naďalej všetkými silami bráni proti zavedeniu systému v multirezorte cestovného ruchu Slovenska. Namiesto bezodkladného pozastavenia účinnosti Zákona – nepodarku (o podpore cestovného ruchu Slovenska) , tento Zákon ako polotovar prispieva namiesto k etablovaniu systému v cestovnom ruchu Slovenska skôr k ďalšiemu rozvoju chaosu a živelnosti, ktoré už dlhé roky (konkrétne od 01.01.1993) panujú v priemysle turizmu, a v celom multirezorte cestovného ruchu Slovenska. Tento nepodarok súčasne vytvára nehomogénne prostredie podivnej organizácie CR, a taktiež týmto Zákonom „vybraných" legálne zvýhodňuje, a Zákonom „nevybraných" legálne diskriminuje. Všetci sme si rovní, len niektorí sú rovnejší. Štát si naďalej, už 20. rok, neplní svoju nezastupiteľnú úlohu v CR. Dezorganizácia multirezortu cestovného ruchu Slovenska pokračuje už 20. rok !
Štát nevie, nechce alebo nemôže (?) zlepšiť situáciu v CR
Čas letí, situácia na trhu práce nie je idylická, – každé druhé slovo politikov v súčasnosti je slovo nezamestnanosť. Ten istý štát však neustále v praxi preukazuje, že nekonaním, alebo neadekvátnym konaním v multirezorte cestovného ruchu robí tak, akoby nemal záujem na hospodárskom raste, a tým na zlepšení situácie v zamestnanosti, na tvorbe nových podnikateľských príležitostí, nových pracovných miest , na zvyšovańí exportu Slovenska, ani na celej rade ďalších efektov, i s ich synergiami, ako pozitívnych dopadov pre štát za predpokladu vytvorenia základných predpokladov pre možný štart CR Slovenska . Skôr naopak, svojou nečinnosťou vo veci, spojenou častokrát v danom prípade s neúčelným míňaním peňazí daňových poplatníkov Slovenska i EÚ pod hlavičkou priorít pre aktivity cestovného ruchu, je štát od 01.01.1993 de facto stálou prekážkou možného rozvoja CR Slovenska, rozvoja zamestnanosti v tejto oblasti, a možného príspevku cestovného ruchu k hospodárskemu rastu krajiny. Pritom treba mať na zreteli, že veľké percento nezamestnaných tvoria občania s nižším vzdelaním, a práve multirezort cestovného ruchu (v tom priemysel turizmu) potrebuje pri tvorbe predpokladov vo veľkej miere práve túto kategóriu občanov, a to na celom území Slovenska, vo všetkých regiónoch.. Možnosť ponuky zamestnania aj s nástupmi do zamestnania pre účely CR ihneď, bez rôznych administratívnych komplikácií a ťažkopádneho rozdeľovania financií v schvaľovacích procesoch, – stačilo by , aby si štát začal plniť svoju nezastupiteľnú úlohu ! Potreba mladých nezamestnaných v multirezorte cestovného ruchu môže byť značná, ale môže byť reálna iba za podmienky, že cestovný ruch bude organizovaný systémovo v rámci celej krajiny, v celom spektre činností multirezortu cestovného ruchu, v tom na prvom mieste v organizácii cestovného ruchu Slovenska. Toto sa netýka iba mladých ľudí, ale celého spektra vekových skupín obyvateľstva. A to ide súčasne o racionálne využitie ćasti EÚ fondov pre oblasť cestovného ruchu.
Štát sa však tvári , akoby sa ho to netýkalo - pasuje sa do role dobráka , ktorý vlastne nemusí nič urobiť čo sa týka organizácie, koordinácie a usmerňovania cestovného ruchu, ale musí iba rozdeľovať (v multirezorte CR väčšinou neúčelne), a deklarovaním rôznych výhovoriek a pseudoargumentov „vysvetľovať" dôvody katastrofálneho stavu CR Slovenska.
Médiá a ich podiel na situácii v CR Slovenska
Jednou z množstva úloh, ktoré na Slovensko v oblasti cestovného ruchu čaká, je tiež výchova obyvateľstva k cestovnému ruchu. Pri výchove obyvateľstva a presadzovaní zmeny mohli hrať, a mali hrať médiá významnú rolu už dávno. Dtto médiá majú snáď ako jediné dostatočnú silu, aby vládam Slovenska dostatočnou razanciou pripomenuli neplnenie si základnej nezastupiteľnej úlohy. To sa však nestalo. Viacerí novinári nás v priebehu rokov informovali, že nemajú vo svojich radoch odborníkov na cestovný ruch. Ak už prišlo k publikovaniu článkov na tému cestovný ruch, šlo vo väčšine prípadov u verejnoprávnych médií o obdivovanie krás Slovenska, a v RTVS (SRo) často tiež opakovane o neprofesionálne realizované relácie, častokrát tendenčne orientované. RTVS , ale aj STV sú de facto spoľahlivými spojencami všetkých vlád Slovenska pri neplnení si nezastupiteľnej úlohy štátu v CR, ale s ohľadom na neexistenciu systému v CR Slovenska sú súčasne zhodou okolností jednými z mnohých obetí živelnosti v cestovnom ruchu Slovenska Toto sa týka tiež celého spektra všetkých ostatných médií. V poslednom čase sa objavujú v médiách určité svetlé okamžiky , avšak sú to tiež iba ad hoc aktivity, bez systémového kontextu.
I tak nás teší, že po dlhoročnom vysvetľovaní ARCR prostredníctvom jej Vyhlásení a prostredníctvom ďalších aktivít ARCR, sa ARCR došlo k určitému pokroku pri pozitívnom ovplyvňovaní relevantných médií. Zaznamenali sme, že niektoré médiá už čiastočne zmenili dlhoročnú rétoriku čo sa týka cestovného ruchu Slovenska, a ich redaktori , ale aj prispievatelia (napr. sobotňajší program RTVS/SRo venovaný CR) , si začali postupne vo svojich vyjadreniach vo vysielaných programoch vo väčšej miere všímať kriticky tiež krajinu a podmienky pre cestovný ruch, a už zriedkavejšie si pletú napr. pojem cestovný ruch s pojmom ubytovanie a spokojnosť hoteliéra so spokojnosťou turistu, ako to robili dlhé roky . Toto však nestačí.
Čo robia subjekty cestovného ruchu Slovenska
Subjekty CR Slovenska rozdelené momentálne na „šťastné obete" a „nešťastné obete" Zákona – nepodarku , a „tých ostatných", ktorých sa to finančne netýka , všetci konajú tak, ako doteraz, - zrejme čakajú, čo urobí štát pri plnení svojej nezastupiteľnej úlohy v CR Slovenska v usmerňovaní, organizácii a koordinácii CR, t.j. že nastaví systém v multirezorte CR Slovenska. Okrem toho subjekty CR Slovenska, vrátane mnohých podnikateľov v CR, využívajú neproduktívny čas a sústreďujú svoje aktivity na apely na štát na získanie peňazí a najrôznejšie dotácie . Štát i tieto subjekty si stále neuvedomujú, že nie sú to daňoví poplatníci , ktorí majú odovzdať peniaze pre podnikateľov, ale že to sú práve klienti, spokojní turisti, z ktorých podnikatelia profitujú. Ak je spokojný turista-návštevník Slovenska , bude spokojný aj podnikateľ. Ak nevytvoríme na Slovensku podmienky pre spokojnosť turistu, tento na Slovensko nepríde a podnikatelia budú stále odkázaní na finančné injekcie od štátu, teda od daňových poplatníkov. A štát namiesto toho, aby vytváral podmienky pre možný štart rozvoja cestovného ruchu, a tým podmienky pre podnikanie v cestovnom ruchu, sa bude naďalej stavať do role mŕtveho chrobáka, platiaceho podnikateľom rôzne podpory z peňazí daňových poplatníkov.
Musíme si súčasne pripomenúť, že pri realizácii riešení cestovného ruchu nie je teda hlavnou úlohou míňanie peňazí, ale je to práca, - v danom prípade ide v prvom rade hlavne o prácu v rámci systémovej organizácie cestovného ruchu Slovenska realizovanej managermi, ktorí vedia ako na to, a o čo ide, nie diletantami, trpiacimi nenapraviteľnou nechuťou pracovať.
Vláda , ale v tom hlavne garant multirezortu cestovného ruchu, teda ministerstvo MDVRR, svojimi neaktivitami, ale sčasti aj nezodpovedajúcimi aktivitami je najväčšou prekážkou možného rozvoja trhu práce v CR Slovenska, a vzniku nových pracovných miest v multirezorte cestovného ruchu Slovenska. Pokiaľ nepríde k radikálnej zmene, budú obyvatelia našej krajiny doplácať na tento štát v multirezorte cestovného ruchu bez efektu aj naďalej. Čas stáleho odkladanie hrá významnú roľu v neprospech Slovenska. Nejde iba o to, aby sme dosiahli stav , keď by sa nemuselo váhať či je na mieste položená otázka Slovensko alebo smetisko, ale o celý rad aktivít, ktoré vytvárajú prostredie krajiny pre spokojnosť návštevníka zo zahraničia, a samozrejme taktiež domáceho - teda obyvateľa Slovenska.
Pre zainteresovaných i nezainteresovaných pripomíname, že cestovný ruch , resp. celé multiodvetvie cestovného ruchu hospodárstva Slovenska, patrí medzi investične najmenej náročné odvetvia, a snáď ako jediné, má prakticky zabezpečenú vlastnú „energetickú" základňu.. Avšak pre možný štart cestovného ruchu Slovenska musí krajina začať po dvadsiatich rokoch vytvárať predpoklady a podmienky , a to komplexne a bezodkladne
Bratislava, 13.05.2013
Za Výkonný výbor ARCR
Jozef Čajko
Pavla Mikulášová
Darina Gáborová