Ministerstvo práce, sociálnych vecí rodiny odporúča zamestnancom, ktorí sa vracajú z oblastí s výskytom ochorenia COVID-19, zoznámiť sa s aktuálnymi pokynmi a odporúčaniami Ministerstva zdravotníctva SR a Úradu verejného zdravotníctva SR pred ich návratom do práce. Zároveň je žiaduce, aby o svojom návrate z takejto oblasti informovali aj zamestnávateľa.
BEZPEČNOSŤ NA PRACOVISKU
Podľa § 5 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci je zamestnávateľ povinný uplatňovať všeobecné zásady prevencie pri vykonávaní opatrení nevyhnutných na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pričom k všeobecným zásadám prevencie patrí aj vylúčenie nebezpečenstva a z neho vyplývajúceho rizika, ako aj posudzovanie rizika, ktoré nemožno vylúčiť. Zamestnávateľ je teda povinný posudzovať riziko na pracovisku a v prípade potreby je oprávnený prijať a vykonať vhodné opatrenia na zabezpečenie ochrany zdravia zamestnancov.
Prijatie vhodných opatrení závisí od posúdenia rizika zamestnávateľom v závislosti od konkrétneho prípadu (napr. krajina, z ktorej sa zamestnanec vracia), pritom sa môže riadiť opatreniami, ktoré prijala Bezpečnostná rada SR. Napr. u osôb, ktoré sa vrátili zo zóny výskytu ochorenia COVID-19 a nevykazujú príznaky ochorenia, sa v zmysle usmernenia hlavného hygienika SR vyžaduje, aby sledovali svoj zdravotný stav počas 14 dní od príchodu z oblasti zasiahnutej ochorením COVID-19 (kašeľ, bolesť hrdla, dýchavičnosť, horúčka). Vychádzajúc z tohto odporúčania tak zamestnávateľ môže zvážiť prácu z domu, prípadne prekážku v práci po dobu 14 dní.
INFORMOVANIE ZAMESTNÁVATEĽA
V prípade, ak sa zamestnanec vrátil z dovolenky z oblasti, kde bol výskyt prípadov ochorenia COVID-19, alebo ak mohol byť potenciálne v kontakte s osobami, u ktorých je riziko, že boli nakazené, mal by o tom informovať svojho zamestnávateľa. Podľa § 81 písm. e) Zákonníka práce totiž zamestnanec nesmie konať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa. Týka sa to teda aj situácie, keď by zamestnanec svojim zdravotným stavom ohrozoval zdravie ostatných zamestnancov.
Zamestnávateľ môže v aktuálnej situácii (t.j. šírenie ochorenia COVID-19) v záujme ochrany zdravia ostatných zamestnancov ustanoviť povinnosť zamestnanca oznamovať svoj pobyt v rizikovej oblasti, prípadne iné skutočnosti, ktoré sú relevantné pre ochranu zdravia.
Odporúčame aj: Ako požiadať o nemocenské a ošetrovné (OČR), prinášame podrobnosti a tlačivá
PREVENTÍVNE OPATRENIA NA STRANE ZAMESTNÁVATEĽA A ZAMESTNANCA
Ak sa zamestnanec napr. vrátil sa z dovolenky v oblasti, kde bol výskyt prípadov ochorenia COVID-19, alebo ak mohol byť potenciálne v kontakte s nakazenými osobami, môže zamestnávateľ z preventívnych dôvodov urobiť opatrenia, aby sa zamestnanec určitú dobu (spravidla 14 dní) zdržiaval mimo pracoviska.
Možnosti zamestnávateľa a zamestnanca:
ospravedlnená neprítomnosť v práci - postupuje sa na základe ustanovenia Zákonníka práce o dôležitých osobných prekážkach v práci (§ 141 ods. 1), kde zamestnávateľ ospravedlňuje neprítomnosť zamestnanca v práci z konkrétnych dôvodov. Zamestnávateľ ospravedlní neprítomnosť zamestnanca v práci za čas jeho dočasnej pracovnej neschopnosti v prípade karantény, ošetrovania chorého člena rodiny a počas starostlivosti o dieťa mladšie ako desať rokov, ktoré nemôže byť z vážnych dôvodov v starostlivosti detského výchovného zariadenia alebo školy. Za tento čas nepatrí zamestnancovi náhrada mzdy.
práca z domu - zamestnávateľ a zamestnanec majú možnosť dohodnúť sa na dočasnom výkone práce z bydliska zamestnanca.. V prípade ak pracovná zmluva takéto miesto výkonu práce neobsahuje, mala by sa dojednať jej zmena. Ak je zamestnanec už v izolácii doma (s cieľom aby sa predišlo šíreniu ochorenia COVID-19), prípadne ak nie je zmenu zmluvných podmienok možné vykonať písomne, je dôležité túto skutočnosť zachytiť iným preukázateľným spôsobom, napr. e-mail. Práca z domu sa nemusí použiť len u zamestnancov, kde je určité riziko, že už mohli byť nakazení alebo ktorí sú už v izolácii, ale aj s cieľom zníženia počtu zamestnancov v práci – napr. zvýšenie ochrany zamestnancov, ktorí dochádzajú z väčších vzdialeností a používajú hromadné dopravné prostriedky, ochrana zamestnancov, ktorí sa starajú o staršie osoby, pre zamestnancov s deťmi, ak sú zatvorené školy, pre zamestnancov na pracoviskách „open space“, kde je vyššia koncentrácia osôb na jednom pracovisku.
čerpanie dovolenky - zamestnávateľ môže určiť čerpanie dovolenky zamestnancovi len za podmienok ustanovených Zákonníkom práce. Podľa § 111 ods. 1 Zákonníka práce je pri určovaní dovolenky potrebné prihliadať na úlohy zamestnávateľa a na oprávnené záujmy zamestnanca. Podľa § 111 ods. 4 Zákonníka práce čerpanie dovolenky je zamestnávateľ povinný oznámiť zamestnancovi aspoň 14 dní vopred. Toto obdobie môže byť výnimočne skrátené so súhlasom zamestnanca. V prípade prevencie šírenia COVID-19 ide nepochybne o výnimočnú situáciu.
čerpanie náhradného voľna - ak má zamestnanec nevyčerpané náhradné voľno, do úvahy pripadá aj určenie čerpania náhradného voľna (podmienky viď. § 121 a § 122 Zákonníka práce).
zmena rozvrhu pracovných zmien - podľa § 90 ods. 9 Zákonníka práce je rozvrhnutie pracovného času zamestnávateľ povinný oznámiť zamestnancovi najmenej týždeň vopred a s platnosťou najmenej na týždeň. Do úvahy teda pripadá aj zmena v rozvrhovaní práce. Aj v tomto prípade sú však zmeny v rozvrhu práce podmienené rôznymi skutočnosťami ako obsah pracovnej zmluvy, ustanovenia o rovnomernom a nerovnomernom rozvrhovaní pracovného času, o dobe odpočinku.
ďalšie prekážky v práci na strane zamestnanca – podľa § 141 ods. 3 Zákonníka práce môže zamestnávateľ poskytnúť zamestnancovi aj pracovné voľno s náhradou mzdy, ktoré si zamestnanec odpracuje neskôr.
nepridelenie práce zamestnancovi – prekážka v práci na strane zamestnávateľa – v osobitnom prípade, ako je zabránenie šírenie COVID-19, nemusí zamestnávateľ rizikovým zamestnancom umožniť výkon práce na pracovisku s cieľom prevencie. V tomto prípade patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku (§ 142 ods. 3 Zákonníka práce). Ide teda o prípad, ak zamestnanec mal naplánované zmeny a zamestnávateľ mu oznámi, že mu prácu nepridelí. Zákonník práce neobsahuje časové obmedzenie trvania tejto prekážky v práci, a teda je na rozhodnutí zamestnávateľa, v ako rozsahu toto opatrenie v tomto prípade použije.
OPATRENIA SOCIÁLNEJ POISŤOVNE V SÚVISLOSTI S NOVÝM KORONAVÍRUSOM
V súvislosti s aktuálnym rizikom šírenia nákazy nového koronavírusu (ďalej len „koronavírus“) informujeme poistencov, že ak
dôjde k uzatvoreniu predškolského zariadenia alebo zariadenia sociálnych služieb, v ktorých sa poskytuje dieťaťu starostlivosť, alebo škola (ďalej len „zariadenie“) v súvislosti s koronavírusom, majú možnosť uplatniť si nárok na ošetrovné, a to bez ohľadu na skutočnosť, či ide o štátne alebo neštátne zariadenie,
budú uznaní za dočasne práceneschopných majú možnosť uplatniť si nárok na nemocenské.
Ošetrovné je nemocenská dávka, ktorá sa okrem iného poskytuje poistencovi, ktorý osobne a celodenne ošetruje choré dieťa alebo sa osobne a celodenne stará o dieťa do desiatich rokov veku, ak dieťaťu bolo nariadené karanténne opatrenie, príp., ak zariadenie, v ktorom sa poskytuje dieťaťu starostlivosť, bolo rozhodnutím príslušného orgánu uzatvorené.
Nárok na ošetrovné vznikne iba poistencovi, t. j. osobe, ktorá je aktuálne nemocensky poistená (zamestnanec, povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba alebo dobrovoľne nemocensky poistená osoba), príp. jej plynie ochranná lehota po zániku nemocenského poistenia.
Ďalšou podmienkou vzniku nároku na ošetrovné je v prípade zamestnanca absencia príjmu a v prípade povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a dobrovoľne nemocensky poistenej osoby zaplatenie poistného na nemocenské poistenie včas a v správne výške. Dobrovoľne nemocensky poistené osoby musia splniť aj podmienku trvania nemocenského poistenia aspoň 270 dní v posledných dvoch rokoch.
Ošetrovné sa poskytuje v jednom prípade, t. j. pri jednom uzatvorení zariadenia najviac 10 kalendárnych dní. V prípade opakovaného uzatvorenia zariadenia ide vždy o nový prípad, t. j. ošetrovné možno pri ďalšom uzatvorení zariadenia poskytnúť opäť najviac 10 kalendárnych dní.
S prihliadnutím na potrebu eliminácie šírenia nákazy boli prijaté nasledovné osobitné postupy súvisiace s uplatnením nároku na ošetrovné pri podozrení na koronavírus alebo pri jeho diagnostikovaní:
A) Deti do desať rokov veku (10 rokov + 364 dní)
Zriaďovateľ, príp. obec na svojej web stránke informuje o tom, ktoré zariadenie bolo uzavreté v súvislosti s koronavírusom.
Poistenci budú na web stránke Sociálnej poisťovne informovaní, že v prípade, ak ich dieťa odo dňa uzavretia zariadenia vyžaduje osobnú a celodennú starostlivosť, môžu si v súvislosti so starostlivosťou o dieťa do 10 rokov veku uplatniť nárok na ošetrovné a to buď telefonicky alebo zaslaním vyplneného formulára, ktorého vzor je k dispozícii na web stránke Sociálnej poisťovne.
Ak si poistenec uplatní nárok na výplatu ošetrovného telefonicky , pobočka Sociálnej poisťovne spíše zápisnicu o ústnom podaní.
V prípade, ak si nárok na ošetrovné uplatní poistenec prostredníctvom telefonického hovoru alebo osobitného formulára uvedeného na web stránke Sociálnej poisťovne, Sociálna poisťovňa overí, či dieťa, ktoré si vyžaduje osobnú a celodennú starostlivosť, navštevuje zariadenie, ktoré bolo uzatvorené v súvislosti s koronavírusom.
Poistenec, ktorý je zamestnancom, informuje o prekážke v práci svojho zamestnávateľa telefonicky alebo e-mailom.
Až po overení vyššie uvedenej skutočnosti Sociálna poisťovňa začne konanie o nároku na ošetrovné na základe takto podanej žiadosti, t. j. nie je nevyhnutné podať žiadosť o dávku na tlačive „Žiadosť o ošetrovné“ potvrdenom ošetrujúcim lekárom.
B) Deti nad desať rokov
Ak je zariadenie, ktoré dieťa navštevuje uzatvorené v súvislosti s koronavírusom a ošetrujúci lekár dieťaťa vyhodnotí vzhľadom na mentálne a fyzické schopnosti dieťaťa, že je nevyhnutné jeho osobné a celodenné ošetrovanie napriek tomu, že ide o dieťa staršie ako desať rokov a choroba sa u dieťaťa ešte nevyvinula, môže potvrdiť žiadosť o ošetrovné. Dôvodom vystavenia tejto žiadosti bude diagnóza U07.2 podozrenie z infekcie COVID19.
Nemocenské je nemocenská dávka, ktorá sa okrem iného poskytuje poistencovi, ktorý je z dôvodu choroby alebo karanténneho opatrenia uznaný za dočasne práceneschopného.
Nárok na nemocenské vznikne iba poistencovi, t. j. osobe, ktorá je aktuálne nemocensky poistená (zamestnanec, povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba alebo dobrovoľne nemocensky poistená osoba), príp. jej plynie ochranná lehota po zániku nemocenského poistenia.
Ďalšou podmienkou vzniku nároku na nemocenské je v prípade zamestnanca absencia príjmu a v prípade povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a dobrovoľne nemocensky poistenej osoby zaplatenie poistného na nemocenské poistenie včas a v správne výške. Dobrovoľne nemocensky poistené osoby musia splniť aj podmienku trvania nemocenského poistenia aspoň 270 dní v posledných dvoch rokoch.
S prihliadnutím na potrebu eliminácie šírenia nákazy boli prijaté nasledovné osobitné postupy súvisiace s uplatnením nároku na nemocenské pri podozrení na koronavírus alebo pri jeho diagnostikovaní:
1. Pacient, ktorý sa vrátil z oblasti postihnutej koronavírusom, napr. z Talianska, telefonicky kontaktuje svojho všeobecného lekára. Ak lekár vyhodnotí, že v predmetnom prípade je opodstatnená dočasná pracovná neschopnosť, pacientovi vystaví Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, na ktorom uvedie diagnózu U07.1 v prípade ak bola potvrdená infekcia COVID19 alebo U07.2 v prípade, ak ide o podozrenie z infekcie COVID19. Zároveň požiada pacienta, aby uviedol telefónne číslo, na ktorom ho je možné kontaktovať zo strany Sociálnej poisťovne a zapíše ho viditeľne na potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti. Bez ohľadu na chýbajúci podpis pacienta lekár zašle II., IIa. a III. diel Potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti pobočke Sociálnej poisťovne podľa miesta výkonu práce lekára. Na tento účel môže využiť schránku pobočky Sociálnej poisťovne.
2. Poistenec, ktorý je zamestnancom, informuje zamestnávateľa telefonicky alebo e-mailom o prekážke v práci. Sociálna poisťovňa zašle IIa. diel zamestnávateľovi, ak je pacient v právnom postavení zamestnanca. II. diel (žiadosť o nemocenské) postúpi miestne príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne. III. diel zostane na útvare lekárskej posudkovej činnosti pobočky Sociálnej poisťovne.
3. V prípade, ak je na potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti uvedené telefónne číslo poistenca, Sociálna poisťovňa bude klienta kontaktovať telefonicky a oboznámi ho s ďalším postupom, príp. s ním spíše žiadosť o výplatu dávky formou ústneho podania.
4. Ak poistenec uvedie, že si nárok na výplatu nemocenského uplatňuje, pobočka Sociálnej poisťovne začne konanie o nároku na nemocenské.
5. Ak na potvrdení dočasnej pracovnej neschopnosti nebude uvedený telefonický kontakt na klienta, pobočka Sociálnej poisťovne počká, či ju bude klient kontaktovať, a ak áno, spíše zápisnicu z ústneho podania.
Tieto postupy sa budú uplatňovať len vo vzťahu k potrebe ošetrovania a k dočasnej pracovnej neschopnosti súvisiacej so šírením nákazy koronavírusu. V ostatných prípadoch sa uplatňujú štandardné postupy pri uplatňovaní nároku na dávky. V prípade, ak z okolností vyplynie potreba zmeny týchto postupov, Sociálna poisťovňa bude svojich klientov včas informovať.
