Narastajúcim napätím v Rusku v súvislosti s protestami proti zatknutiu opozičného politika Alexeja Navaľného sme sa zaoberali v Európskom parlamente ako aj na stretnutí delegácie pre vzťahy EÚ s Ruskom, v ktorej som podpredsedom.
Zahranično-politická situácia je dnes veľmi komplikovaná. Na jednej strane počujeme hlas európskych inštitúcií, na druhej strane hlas niektorých členských krajín, ktoré konajú v protiklade.
Vôbec tomu nepomohla ani politika Spojených štátov amerických za čias Donalda Trumpa. Nepomáhajú nám ani veľké projekty, z ktorých bude finančne profitovať Rusko, ako je napríklad Nordstream 2, ktorý spôsobí ešte väčšiu závislosť Európy na ruskej energii.
Šéf európskej diplomacie Josep Borell si oprávnene zaslúžil kritiku poslancov Európskeho parlamentu, pretože na ceste, ktorú absolvoval v Moskve len pred pár dňami, neuspel.
Pravdou je, že v súčasnej situácii, keď Európa vysiela voči Rusku rozporuplné a zmätočné signály, by to mal ťažké akýkoľvek diplomat. Počas Borellovej návštevy však Rusko vyhostilo troch diplomatov z Nemecka, Poľska a Švédska za to, že sa údajne zúčastnili protestov proti uväzneniu opozičného predáka Alexeja Navaľného.
Keby členské krajiny konali podľa odporúčaní Európskeho parlamentu a komisie, k vyhosteniu diplomatov by nemuselo dôjsť. Rovnako by počas spoločnej tlačovej besedy Borella a ruského ministra zahraničných vecí nemuselo prísť vyhlásenie Lavrova, že Európska únia nie je spoľahlivý partner.
Ruskí predstavitelia presne vedia, v čom je naša najväčšia slabina. Európske inštitúcie síce volajú po ekonomických sankciách, no realita je úplne iná. Členské štáty konajú protikladne, keď s Ruskom naďalej obchodujú intenzívnejšie, než je nutné.
Veľká časť Európy je na Rusku energeticky či hospodársky závislá, preto musí byť prioritou Únie stať sa sebestačnou.
Naša sebestačnosť a nezávislosť bude pre Rusko najväčším trestom.
