Pandémia koronavírusu už trápi svet viac ako rok a zanecháva následky aj na duševnom zdraví ľudí. Ambulancie psychológov či psychiatrov na celom svete zažívajú nebývalý nápor pacientov a pribúdajú diagnózy ako sú úzkostné stavy, panické ataky, depresie a najnovšie aj syndróm vyhorenia. Aj táto diagnóza môže pri nepriaznivom priebehu spôsobiť invaliditu. Pripomíname, že životné poistenie už kryje v rámci rizika invalidity aj psychické ochorenia, vrátane syndrómu vyhorenia.
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) už minulý rok varovala, že počet ľudí s psychickými ochoreniami stále rastie a napríklad depresia sa stane čoskoro druhou najčastejšou príčinou práceneschopnosti vo svete. Podľa viacerých prieskumov sa aktuálne zvyšujú aj čísla pacientov s diagnózou syndrómu vyhorenia, za čo môže čiastočne pretrvávajúca pandémia koronavírusu a s ňou súvisiaci dlhodobý home office.
Práca z domu, ktorá bola ešte nedávno benefitom, sa stala nutnosťou a mnohí zistili jej nevýhody. Pri práci z domu je ťažšie oddeliť súkromné a pracovné veci, ktoré sa navzájom rušia, najmä ak sú doma všetci členovia rodiny a rodičia robia servis deťom pri online vyučovaní. Práca sa následne nevyhnutne rozloží na celý deň, niekedy až do neskorých večerných hodín. „Ľudia majú potom pocit, že počas home office pracujú ešte viac, ako by pracovali za bežných podmienok. K zvýšenej psychickej záťaži prispieva aj komunikácia cez online platformy, ktorá si vyžaduje viac sústredenia ako osobný rozhovor. Mnohí pri pracovných video online hovoroch zažívajú podobný stres, ako keď hovoria pred publikom, pretože si uvedomujú, že sa na nich všetci pozerajú,“ vysvetľuje profesionálna koučka Inka Grohoľová. Ak sa k náročnej práci z domu navyše pridajú vzťahové problémy, konflikty doma a množstvo mimopracovných aktivít, takúto psychickú záťaž človek nemusí zvládnuť.
Inka Grohoľová však upozorňuje, že ľudia si často mýlia bežnú prepracovanosť alebo nechuť ku konkrétnej práci, ktorá môže byť dočasná, so skutočným vyhorením, ktoré je už dnes medzinárodne uznanou diagnózou. „Bežná prepracovanosť sa vzťahuje len na konkrétnu pracovnú činnosť, pričom v iných oblastiach je človek činorodý, vie sa z nich tešiť, dokáže sa zregenerovať a znovu sa motivovať k práci. Pri vyhorení však ide o celkovú únavu a nechuť k akejkoľvek činnosti, keď človek stráca zmysel svojej práce a postupne ju začne vykonávať iba mechanicky, s odosobneným až cynickým prístupom. A postupne klesá jeho výkonnosť vo všetkých oblastiach,“ vysvetľuje Inka Grohoľová.
Invalidita je v životnom poistení rozšírená o všetky psychické ochorenia
Syndróm vyhorenia zaradila Svetová zdravotnícka organizácia v roku 2019 do Medzinárodnej klasifikácie chorôb. Pri nepriaznivom priebehu môže ísť dokonca o invalidizujúce ochorenie, čo potvrdzuje aj Sociálna poisťovňa. Napríklad pri depresiách či úzkostných poruchách je podľa stupňa ich závažnosti možné uznanie invalidity aj nad 40%. Aj syndróm vyhorenia je závažnou príčinou vyvolávajúcou iné psychické poruchy, ktoré môžu takisto podmieňovať uznanie invalidity nad 40% miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Aj preto už životné poistenie kryje v rámci rizika invalidity aj psychické choroby. „V rámci životného poistenia je invalidita rozšírená o všetky psychické ochorenia, samozrejme, okrem tých, ktoré sú v príčinnej súvislosti s alkoholom, návykovými či psychoaktívnymi látkami,“ hovorí riaditeľ oddelenia poistenia osôb UNIQA poisťovne Roman Holček. Prepad príjmu pri invalidite býva totiž naozaj zásadný. Pri pracovnom výpadku často aj na desiatky rokov nemajú ľudia okrem poistenia žiadnu inú vhodnú alternatívu vykrytia svojho príjmu. „V pripoisteniach invalidity sme preto umožnili vyplatiť celú 100% poistnú sumu už pri čiastočnej invalidite,“ pripomína R. Holček z UNIQA. Čakacia doba je navyše skrátená z pôvodných 24 na 12 mesiacov, čo znamená, že nárok na výplatu poistnej sumy môže vzniknúť z dôvodu invalidity vzniknutej po prvom roku poistenia.
