Znečistenie oceánov plastmi narastie do roku 2050 štvornásobne, čo sa spája s vážnymi ekologickými rizikami. Už dnes najviac znečistené oblasti, akými sú Stredozemné more, Východočínske a Žlté more a Arktické more, prekračujú z hľadiska ekológie nebezpečnú hranicu koncentrácie mikroplastov. Vyplýva to z novej správy WWF. Organizácia dlhodobo presadzuje prijatie globálnej dohody o zastavení plastového znečisťovania. Rokovať o nej bude Environmentálne zhromaždenie OSN (UNEA) na februárovom stretnutí.
Nová správa „Vplyv plastového znečistenia v oceánoch na morské druhy, biodiverzitu a ekosystémy“ potvrdzuje, že rastúce znečistenia plastmi môže poškodiť súčasné celosvetové úsilie o záchranu druhov rastlín a živočíchov a zvýšenie biodiverzity. Správu pre ochranársku organizáciu WWF pripravil Inštitút Alfreda Wegenera, Helmholtz Centrum pre polárny a morský výskum. Ide o doteraz najkomplexnejšiu analýzu vplyvu plastového znečistenia na oceánske druhy a ekosystémy, pri ktorej zostavovaní autori vychádzali z prehľadu vyše 2 590 štúdií na túto tému.
Analýza pracuje s prognózou, že produkcia plastov sa do roku 2040 viac ako zdvojnásobí, pričom zhruba 11 miliónov ton plastov ročne končí práve v moriach a oceánoch. Ide najmä o jednorazové plasty a rôzne typy obalov, avšak najmenej 22 % morského odpadu tvoria zvyšky rybárskeho náradia. Ročne sa na svete vyrobí vyše 390 miliónov ton plastov (údaj za rok 2016, WWF Solving Plastic Pollution Through Accountability).
„Znečistenie plastmi sa bezpochyby stane faktorom, ktorý prispeje k prebiehajúcemu šiestemu hromadnému vymieraniu a ku kolapsu ekosystémov. Vieme ako plastové znečistenie zastaviť a neexistuje žiadne ospravedlnenie za odkladanie prijatia globálnej dohody o znečistení plastmi. Prijatie celosvetovo záväznej zmluvy, ktorá bude riešiť všetky fázy životného cyklu plastov, je cesta k ukončeniu znečisťovania morí a oceánov plastmi do roku 2030,“ hovorí Ghislaine Llewellynová, expertka WWF na oceány.
Všetky dôkazy nasvedčujú tomu, že kontaminácia oceánov plastami a mikroplastami je nezvratná. Keď sa plastový odpad dostane do oceánu, je takmer nemožné ho odstrániť. Neustále sa rozkladá a koncentrácia mikro- a nanoplastov sa bude ešte desaťročia zvyšovať. Aj preto je kľúčové sústrediť sa na to, aby sme únik plastov do morí a oceánov zastavili. S dôsledkami plastového znečistenia sa totiž v tejto chvíli stretol už takmer každý druh žijúci v oceánoch či v ich blízkosti. Zranenia či smrť spôsobujú živočíchom zvyšky rybárskych sieti, do ktorých sa zapletú a tiež zvyšky plastov, ktorými nahrádzajú prirodzenú potravu.
Plastový odpad bráni prenikaniu svetla pod morskú hladinu, čím ovplyvňuje podmorský život, ničí koraly, keď im bráni v raste, dusí ich alebo sa tiež stáva súčasťou ich potravy. Plast a niektoré chemikálie v ňom môžu tiež ovplyvňovať rast a reprodukciu živočíchov.
Život v moriach a oceánoch pritom ovplyvňujú viaceré ekologické hrozby ako nadmerný rybolov, globálne otepľovanie, znečistenie a hluk z lodnej dopravy, odkysličovanie vôd a okysľovanie morí. Pre mnohé druhy, ktoré sú už dnes ohrozené týmito faktormi, napr. tulene mníšske alebo vorvane tuponosé v Stredozemnom mori, je tak znečistenie plastmi ďalším stresovým faktorom, ktorý tlačí ich populácie k vyhynutiu.
„Výskum funguje ako baterka, ktorou svietime do tmy oceánov. Len zlomok účinkov plastov na morské živočíchy a ekosystémy bol zatiaľ preskúmaný, ale už doteraz zdokumentované dôsledky sú znepokojujúce a treba ich vnímať ako varovný signál, najmä v súvislosti s predpokladaným rastom produkcie plastov,“ hovorí Melanie Bergmannová, morská biologička z Inštitútu Alfreda Wegenera, Helmholtzovho Centra pre polárny a morský výskum.
Požiadavka prijať globálnu dohodu o zastavení znečisťovania prírody plastami je preto stále naliehavejšia. Podporili ju už vyše dva milióny obyvateľov, vyše 100 spoločností, viac ako 700 mimovládnych organizácií a už aj 156 krajín, ktoré tvoria viac ako ¾ členských štátov OSN. Potrebou prijatia zmluvy sa bude zaoberať
Environmentálne zhromaždenie OSN (UNEA) na zasadnutí 28.2.-2.3.2022.
Niektoré z kľúčových zistení analýzy:
● Očakáva sa, že produkcia plastov sa do roku 2040 viac ako zdvojnásobí. To by mohlo viesť k štvornásobnému zvýšeniu plastového odpadu v oceánoch a moriach do roku 2050 a k alarmujúcemu 50-násobnému zvýšeniu oceánskych mikroplastov do roku 2100.
● Konzervatívne hodnotenie doteraz dostupných štúdii ukazuje, že plastový odpad ovplyvňuje v prirodzenom prostredí celkovo 2 144 druhov. Napr. až 90 % všetkých morských vtákov a 52 % všetkých morských korytnačiek plasty jedia. Vtáky tiež plasty používajú ako materiál pre výstavbu hniezd, čo môže byť následne nebezpečné aj pre mláďatá.
● Ak bude znečistenie plastmi naďalej rásť súčasným tempom, výskumníci predpovedajú, že 99,8 % všetkých druhov morských vtákov bude do roku 2050 jesť plasty.
● Koralové útesy na celom svete čelia vyhynutiu v dôsledku klimatickej zmeny, no hrozbou pre koraly je i plastové znečistenie. Tam, kde sa plastový odpad zachytí medzi koralmi, rastie výskyt chorôb, ktoré koraly zabíjajú. Najmä zvyšky rybárskeho výstroja spôsobujú odumieranie polypov, lámanie či odieranie koralových štruktúr. A aj koraly začínajú prijímať mikroplasty ako potravu, čo má vplyv na ich prežitie.
