Až 25 % Slovákov alebo ich blízkych má skúsenosti s finančným podvodom. Najčastejšie ide o sumy do 1 000 eur

Finančné podvody môžu byť oveľa vypuklejším problémom, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Hoci oficiálne policajné štatistiky hovoria o stovkách prípadov, reálne ich môže byť oveľa viac. Až 25 % ľudí v prieskume Poštovej banky* uviedlo, že sa oni sami alebo ich blízki stali v minulosti obeťou podvodníkov. Podvodníci „úradujú“ vo všetkých regiónoch bez rozdielu, najčastejšie si však hľadajú obete v Bratislavskom a Košickom kraji. Najviac sa zameriavajú na seniorov, od ktorých dokážu vymámiť sumy aj vyššie ako päťtisíc eur. Tí sa však neraz boja alebo hanbia nekalý čin nahlásiť na polícii. Prevenciou voči podvodom na senioroch pritom môže byť aj dôkladné poučenie zo strany príbuzných. To však aktívne robí len niečo vyše 10 % Slovákov. Poštová banka pritom pripomína, že osveta môže zabrániť finančným stratám a následným problémom.

S nečestným konaním podvodníkov sa doposiaľ stretla približne štvrtina Slovákov. Najčastejšie sa s finančnými podvodmi stretávajú ľudia v Košickom kraji, kde takmer 29 % opýtaných v prieskume* Poštovej banky uviedlo, že ich alebo ich blízkych obrali podvodníci o peniaze. O necelé percento menej to bolo v Bratislavskom kraji. Naopak, najlepšie je na tom Trenčiansky kraj, kde takmer 80 % opýtaných doposiaľ nemalo skúsenosti s konaním finančných podvodníkov. Obeťami podvodov sú pritom ľudia bez ohľadu na vek a pohlavie, obete finančných podvodov sú aj medzi ľuďmi do 30 rokov. Avšak pravidelnou korisťou sú práve seniori. Z nich až 27,5 % priznalo, že prišli o peniaze v dôsledku finančných podvodov, pričom u takmer každého desiateho išlo o sumu vyššiu ako 5000 eur. Najčastejšie však oberú podvodníci ľudí o sumy vo výške od 100 do 1000 eur. Aj preto Poštová banka opätovne apeluje na ostražitosť: „V posledných mesiacoch pribúdajú tak podvodné telefonáty, ako aj podvodné komunikácie s cieľom získať prístup k citlivým údajom a peniazom. Vždy preto zvážte, komu poskytujete svoje platobné údaje a údaje z karty a overte si, či ide o spoľahlivého predajcu či obchod. Ak vám chce niekto zaplatiť peniaze za tovar či službu, nepotrebuje číslo vašej platobnej karty, CVC kód a ani dátum exspirácie karty, len IBAN. Žiadne ďalšie informácie potrebné nie sú,“ upozorňuje hovorkyňa Poštovej banky Lenka Kalafut Lendacká.

Prípadov je veľa, no ľudia ich nenahlasujú

Hoci polícia eviduje ročne desiatky finančných podvodov na senioroch, reálne tento počet môže byť oveľa vyšší. Nie všetky prípady totiž ľudia nahlasujú. Potvrdzuje to aj špecialistka na trestné právo Lucia Kurilovská: „Prípadov podvodov na senioroch môže byť niekoľkonásobne viac, ako je oficiálne nahlásených a zaevidovaných. Ide o takzvanú latentnú kriminalitu. Ak sa seniori stanú obeťou podvodu a chcú sa vyhnúť  komplikáciám spojeným s policajnými úkonmi, prípad nenahlásia. Mnohí sa boja ísť vypovedať, lebo sa obávajú stretnutia s páchateľom zoči-voči. Ďalší majú strach z opakovaného vypočúvania, hoci aj to už je možné riešiť v trestnom konaní. A sú aj takí, ktorí nechcú nahlásiť, že boli podvedení a okradnutí aj preto, lebo sa za to hanbia alebo sa to boja priznať svojim príbuzným, prípadne to bagatelizujú.“

Prevencia ide ruka v ruke s osvetou

Neželaným finančným stratám a v dôsledku toho aj psychickej ujme môže zabrániť dôsledná edukácia. Z prieskumu vyplynulo, že len niečo vyše 10 % Slovákov si spolu so svojimi staršími príbuznými prechádza ich finančné transakcie, informuje ich o typoch podvodov a o tom, ako sa pri nich zachovať. Avšak 40 % opýtaných uviedlo, že svojich príbuzných upozorňujú na medializované prípady finančných podvodov. Seniorov sa najviac snažia informovať a vystríhať ľudia v Nitrianskom kraji, kde tak robí vyše 63 % opýtaných a v Košickom kraji, kde sa na takúto prevenciu zameriava 55 % obyvateľov. Najmenší dôraz na osvetu svojich rodičov a starých rodičov pred podvodníkmi kladú obyvatelia Trnavského kraja, kde tak robí 45 % respondentov a v Bratislavskom kraji svojich príbuzných vzdeláva alebo upozorňuje 48 % opýtaných.

To, že je spolupráca mladšej a staršej generácie nielen v tejto oblasti nevyhnutná, zdôrazňuje aj odborníčka: „Aktívna medzigeneračná spolupráca môže byť jednou z ciest, ako ochrániť svojich príbuzných pred sociálno-patologickými javmi, podvodmi, ale aj ako ich prirodzene edukovať v mnohých ďalších oblastiach života,“ hovorí Lívia Matulová Osvaldová, riaditeľka OZ Senior Friendly. To ide ruka v ruke aj s osvetou v oblasti používania digitálnych technológií a ich bezpečného používania, na čo Poštová banka poukazuje už dlhodobo: „Držať doma vysoký obnos hotovosti nie je rozumné ani bezpečné. Keďže sú však postupy podvodníkov čoraz sofistikovanejšie, prevencia je nesmierne dôležitá aj v digitálnom priestore. Pokiaľ teda učíte svojich starých rodičov pohybovať sa v online finančnom prostredí, využite každú príležitosť na upevnenie si pravidiel bezpečného využívania bankových služieb,“ uzatvára Lenka Kalafut Lendacká.

Praktické rady, ako uchrániť svojich blízkych pred podvodníkmi, nájdete aj na internetovej stránke Poštovej banky.

*Prieskum agentúry 2muse pre Poštovú banku bol realizovaný v júli 2022 na vzorke 1002 respondentov z celého Slovenska