Vo veku 68 rokov zomrel slovenský režisér, dokumentarista a scénarista Vladimír Balco.
Informáciu priniesli na facebooku jeho kolegovia, pre Omédiách.com nám to potvrdili na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU v Bratislave, kde pôsobil ako pedagóg, v minulosti bol niekoľko rokov aj vedúcim Ateliéru dokumentárnej tvorby.
Podľa informácií Omédiách.com Vladimír Balco bol dlhšie chorý.
„Urobil niekoľko hraných i dokumentárnych filmov (záujem vzbudil už jeho debut Uhol pohľadu a asi najvýraznejší bol Rivers of Babylon, z dokumentov 30 ton nádeje). Bol pedagógom na vysokej škole. Odpočívaj v pokoji, kamarát," píše na facebooku Daniel Hevier.
Vladimír Balco sa narodil v roku 1949 v Liptovskom Jáne. V rokoch 1977-1983 študoval odbor Dokumentárnej tvorby na VŠMU a vrátil sa do Filmových ateliérov na Kolibe, kde pred školou pracoval ako technik a asistent kamery.
Na Kolibe nakrútil dlhometrážne hrané filmy Uhol pohľadu, Pasodoble pre troch, Postoj, Let asfaltového holuba, Rivers of Babylon a Dážď padá na naše duše.
Posledným hraným celovečerným filmom Balca je film zo súčasnosti Dážď padá na naše duše, podľa scenára Jozefa Paštéku.
Vladimír Balco sa venoval aj dokumentárnej tvorbe. Natočil filmy Prvá pomoc, Záchranca, Hummel a ďalšie. V roku 1990, po páde komunistického režimu, nakrútil dokument s vlastným pohľadom na toto obdobie našich dejín – Tridsať ton nádeje. Dokumentárny film odkrýva antihumánnosť komunistického režimu.
V roku 1992 nakrútil dokument Opera Session. Zobrazuje naštudovanie Offenbachovych Hoffmanovych poviedok režiséra Jozefa Bednárika v opere SND. Tento dokument bol úspešný nielen doma, ale aj v zahraničí. O rok neskôr vzniká ďalší dokumentárny film, tentoraz z prostredia tanečného ľudového súboru – Toto je Lúčnica.
Za svoju tvorbu získal viacero významných aj medzinárodných ocenení.