Foto: TVN 24
Poľská spravodajská televízia TVN 24 priniesla výnimočný dokument, v ktorom divákom ukázala udania, ktoré písali Poliaci za vojny okupačným úradom a nacistickej tajnej polícii (gestapu).
Boli to udania na skrývajúcich sa Židov ale aj na Poliakov, ktorí Židom pomáhali. Tieto konkrétne udania však k adresátom nikdy nedošli – a to vďaka iným Poliakom, poštárom, ktorí ich ukradli. "Historici ale nepochybujú, že za vojny bolo viac Poliakov, ktorých sa Židia museli báť, než tých, ktorí im odvážne pomáhali," poznamenala televízia.
Príbeh nedoručených udaní zvolila TVN 24 ako príklad, že "dejiny nie sú ani čierne, ani biele". V pozadí je terajší spor medzi poľskou a izraelskou vládou o kontroverzný poľský zákon, ktorý hrozí až troma rokmi väzenia za pripisovanie zodpovednosti poľskému štátu a národu za vyvražďovanie Židov.
"Vážený úrad. Prosím o domovú prehliadku u Heleny Koskowej a okamžite ju zavrieť! Môže šíriť povstanie." Alebo: "Noskiewicz kšeftuje so Židmi. Priváža im jedlo. Najláskavejšie žiadam postarať sa o toho špekulanta." "Šíri falošné správy dotýkajúce sa aj cti najvyššieho vládcu. Žiadame o ich potrestanie. Lojálni občania," píše sa v úryvkoch z listov.
"Keď som sa začínala zaoberať holokaustom, tak som si myslela, že viac bolo dobrých ľudí. Ale zmenila som názor," povedala televízii profesorka Barbara Engelkingová z Poľskej akadémie vied. O holokauste napísala 11 kníh. Názov jednej by sa dal preložiť "Vážené gestapo ..." a pojednáva práve o udaniach a udavačoch.
Profesor Jacek Leociak tvrdí, že Židia vo varšavskom gete začali v roku 1942 tušiť, že ich čaká smrť - a tak predávali všetko, čo mali, aby mohli utiecť. Holokaust skúma už 25 rokov a tvrdí, že sotva možno nájsť výpoveď Židov skrývajúcich sa medzi Poliakmi bez zmienky o udavačoch. Podľa profesora Jána Grabowského sa vydieraním ukrývajúcich sa Židov obohacovali tisíce ľudí. "Boli to ľudia, ktorí chceli rýchlo a ľahko zarobiť čo najviac peňazí," uviedol historik Marek Urynowicz.
Najhorší neboli podľa historikov tí, ktorí na Židov číhali hneď pri múroch geta, ale vydierači, ktorí za obeťami prišli, až keď našli úkryt. Za mlčanie nežiadali desiatky, ale rovno stovky, tisíce aj státisíce zlotých.
"Išlo o peniaze, ale nie vždy, niekedy išlo o znásilnenie. Výkupné sa niekedy poberalo v naturáliách," povedal Grabowski. "Môj otec a dedo sa skrývali vo Varšave. Vydierali ich trikrát," poznamenal s tým, že sa zachránili šťastnou náhodou: dedo na ulici stretol gestapáka, s ktorým za vojny slúžil v rakúsko-uhorskej armáde.
Židia vedeli, že vydierač sa skôr či neskôr vráti, a tak museli utekať ďalej - zatiaľ čo vydierači ich sledovali aj za pomoci celej siete špehov, spolu s kolaborantmi v policajných uniformách, aby utečencov obrali o všetko. Aj keď to znamenalo ich smrť.
Povesti o poľských vydieračoch a udavačoch sa bleskovo šírili a mnoho historikov sa domnieva, že kvôli tomu mali Poliaci ešte horšiu povesť ako Nemci, ktorí boli akoby v pozadí. Aj Poliaci ukrývajúci Židov sa museli báť udavačov. "Napríklad nedalo sa v obchode kúpiť desať bochníkov chleba, pretože by to vyvolalo podozrenie, že máme doma Židov," rozprávala Irena Sendlerowa, ktorá pomohla zachrániť 2500 židovských detí. A to za skrývanie Židov hrozila smrť - a Nemci v prípade odhalenia zabíjali aj celej poľskej rodiny.
Udaní bolo podľa historikov toľko, že gestapáci neboli schopní všetky preveriť. Jedni udávali kvôli peniazom, druhí zo závisti, z hlúposti, z pomsty. Medzi udavačmi boli podľa profesora Leociaka zastúpené všetky spoločenské vrstvy. "Boli to normálni ľudia, študenti, učitelia, robotníci. Našiel som medzi nimi aj jedného mladého človeka z kniežacieho rodu poľskej šľachty," prezradil Grabowski.
Platiť vydieračom podľa Urynowicza museli i Poliaci - napríklad aby Nemcom neprišlo udanie, že sú vraj Židia. "Židia tiež udávali Židov, napríklad že skrývajú zakázaný tovar," povedala Engelkingová.
Koľko udavačov bolo, sa už nedá spočítať. Poľský odboj ich trestal: Magdalena Grodzka-Gužkowská patrila k jednotke Zemskej armády, ktorá popravovala výlučne Poliakov - zradcov a udavačov.
"Než sa začneme chváliť počtom vysadených stromov v (izraelskom pamätníku holokaustu) Jad vašem, pozrime sa pravde do očí: koľko ľudí trpelo kvôli Poliakom," odporučil profesor Grabowski.
"Nemáme sa za čo hanbiť, pretože žiaden štát neurobil pre Židov viac ako my," zdôraznil na druhej strane Wladyslaw Teofil Bartoszewski, ktorého otec, neskorší minister zahraničia, za vojny pomáhal zachraňovať Židov a bol väznený v nacistickom vyhladzovacom tábore v Osvienčime. "Žiadny Žid v okupovanom Poľsku nemohol prežiť bez pomoci Poliakov. Žiadny," zdôraznil.
Z 300.000 varšavských Židov prežilo vojnu okolo päť tisícok.
"Čísla nie sú dôležité. Dôležitý je každý zachránený život a dôležitý je ten, kto zachraňoval s nasadením vlastného života. Keď budeme šermovať štatistikami, stratíme zmysel tohto hrdinstva,“ zdôraznil Leociak.
