Zuzana Kovačič Hanzelová sa sťahuje z verejného priestoru, dáva si prestávku

Zuzana Kovačič Hanzelová sa sťahuje z verejného priestoru, dáva si prestávku Reprofoto SME

„Verejný priestor sa pre mňa už dlhšie stáva neznesiteľným. Posledné dva roky zo mňa postupne odchádza radosť zo života aj z mojej práce, ktorú milujem. Aby som sa k nej mohla o nejaký čas vrátiť, potrebujem nabrať sily," píše v článku na stránke Sme.sk moderátorka Zuzana Kovačič Hanzelová o rozhodnutí dať stiahnuť sa dočasne z verejného priestoru, pričom popisuje množstvo hejtu, s ktorým sa pri svojej práci ako žena novinárka stretáva.

„Útoky na moju osobu sa zintenzívnili posledné dva roky. Postupne zverejnili moju adresu, telefónne číslo a znásobujú sa ich agresívne útoky. Podnikli sme aj viaceré právne kroky – predbežné opatrenie na odstránenie agresívneho hanlivého videa (úspešné, a dve trestné oznámenia za zverejnenie mojich osobných údajov a ohováranie.“ Za ten čas absolvovala niekoľko výsluchov. „Jeden z prípadov má na stole vyšetrovateľ, ktorý sa ku mne správa, ako keby som bola páchateľkou ja, a pred niekoľkými mesiacmi sa skončil jeden z týchto výsluchov krikom,“ popisuje dôvody svojho rozhodnutia novinárka Kovačič Hanzelová.

S prácou v SME úplne nekončí. „Ak však chcem v tejto práci ďalej pokračovať, nemôžem žiť v každodennom strese a strachu. V denníku SME ešte absolvujem tri diskusie: v Žiline 6. 3., v Bratislave týždeň nato a našu finálovú diskusiu prezidentských kandidátov v Banskej Bystrici 15. marca. Spravodajsky zostávam len v projekte Dobré ráno Sobota. Zatiaľ chcem pracovať na podcastovej sérii o prezidentoch a o období mečiarizmu a nabrať sily. Uvidíme, ako rýchlo ich zasa načerpám. Môže to byť o mesiac aj o štyri. Ktovie,“ dodáva Zuzana Kovačič Hanzelová, ktorá sa v SME venuje videobsahu. Do denníka SME nastúpila v októbri 2018 po odchode z RTVS.

„Kritici zrejme povedia, že je toto dôkaz, že šikanovanie a hejt fungujú. Pravda je, že ak jetoto šikanovanie systematické, dlhodobé a pridajú sa k tomu aj politici, v nejakom bode to zrejme zlomí každého. Niekto vydrží dva roky, niekto desať, niekto dlhšie. Niekoho to, naopak, nakopne a posilní. Zároveň som však presvedčená, že ak o tom nezačneme hovoriť, nepohneme sa z miesta. Sama pritom bojujem s pocitom, že treba vydržať viac. Ale ako hovorí prezidentka Čaputová, človek by mal vedieť odhadnúť svoje sily,“ dodáva novinárka.

Zaujíma vás zákulisie médií, sledujte nás aj na Facebooku a na Instagrame