Proti trestnému stíhaniu v prípade filmu režisérky Zuzany Piussi o slovenskom súdnictve sa postavila organizácia Via Iuris, poslanec Ondrej Dostal aj český minister Karel Schwarzenberg.
Filmárke Zuzane Piussi za použitie skrytej kamery pri filme „Nemoc tretej moci" o situácii v slovenskom súdnictve hrozí väzenie. Policajné oddelenie v Trenčianskych Tepliciach vedie trestné stíhanie vo veci prečinu porušenia dôvernosti ústneho prejavu osobnej povahy. Film obsahuje rozhovor s členkou Súdnej rady SR a vtedajšou predsedníčkou Okresného súdu Bratislava I sudkyňou Helenou Kožíkovou. Sudkyňa Kožíková sa na filmovom zázname rozpráva s dcérou zosnulej sudkyne Laukovej, ktorá jej kladie otázky týkajúce sa vyjadrení sudkyne Kožíkovej na adresu sudkyne Laukovej pred jej smrťou. Sudkyňa Kožíková má na filmovom zázname cez oči čierny pruh. Po odvysielaní filmu podala sudkyňa Kožíková žalobu na RTVS za poškodenie dobrej povesti a údajne podala aj trestné oznámenie o spáchaní trestného činu „porušenie dôvernosti ústneho prejavu", na základe čoho polícia začala trestné stíhanie, opisuje prípad VIA IURIS.
„Páchateľ pani sudkyni spôsobil vážnu ujmu na právach. Neoprávnene zachytil prejav záznamovým zariadením a takto vyhotovený ho sprístupnil tretej osobe," povedala pre HN policajná hovorkyňa.
„Zverejnenie záznamu rozhovoru so sudkyňou Kožíkovou nie je trestným činom a trestné stíhanie za zverejnenie záznamu je neopodstatnené a nezákonné. Zároveň je v rozpore s právom na slobodu prejavu a právom na šírenie informácií podľa Ústavy SR a Európskeho dohovoru o ľudských právach,"tvrdí právnik Peter Wilfling spolupracujúci s VIA IUIRIS.
Na zhotovenie a použitie filmového záznamu podľa VIA IURIS nebol potrebný súhlas sudkyne. Podľa Občianskeho zákonníka „obrazové a zvukové záznamy sa môžu bez privolenia fyzickej osoby vyhotoviť alebo použiť „na umelecké účely a pre tlačové, filmové, rozhlasové a televízne spravodajstvo". Zároveň použitie obrazového a zvukového záznamu na umelecké účely alebo na účely spravodajstva „nesmie byť v rozpore s oprávnenými záujmami fyzickej osoby".
Podľa Via Iuris nemožno tvrdiť, že zverejnenie záznamu rozhovoru bolo v rozpore s „oprávnenými záujmami" sudkyne. Kožíková bola členkou najvyššieho orgánu súdnictva - Súdnej rady SR a rozhovor sa týkal jej činnosti a vyjadrení pri výkone funkcie predsedníčky OS Bratislava I a pri výkone funkcie v Súdnej rade. "Rozhovor sa navyše týkal záležitosti, ku ktorej sa sudkyňa Kožíková predtým sama aktívne vyjadrovala a rozhovor bol pokusom o konfrontáciu jej tvrdení o zosnulej sudkyni Laukovej, ktorých pravdivosť bola sporná. Z tohto dôvodu musí sudkyňa strpieť intenzívnejší záujem verejnosti i médií," tvrdí Via Iuris.
Sudkyňa Kožíková tvrdí, že bolo porušené jej právo nezverejňovať svoju tvár, ktoré vyplýva zo zákona o sudcoch, podľa ktorého „bez súhlasu sudcu nemožno zverejňovať jeho tvár". "Zmyslom tohto ustanovenia zákona je však chrániť sudcu v súvislosti s jeho rozhodovaním, najmä v trestných veciach. Aj Ústavný SR vo svojich rozhodnutiach zdôrazňuje, že štátne orgány musia pri výklade zákona rešpektovať účel zákona a ústavné princípy, čiže aj slobodu prejavu a právo na šírenie informácií, a nemôžu vykladať zákon formálne," píše Via Iuris. Piussi v dokumente tvár sudkyne prekryla čiernym pruhom, čo podľa Via Iuris režisérka vzhľadom na obsah rozhovoru a verejnú funkciu sudkyne i nebola povinná robiť.
Prípad filmárky Zuzany Piussi zaujal šéfa českej diplomacie Karla Schwarzenberga. „Nakrútila skvelý film," povedal podľa SME minister. Ak bude zaň potrestaná, vrátime sa o 25 rokov naspäť, dodal. Za Piussy sa postavili aj niektorí slovenskí politici, napríklad predseda OKS Ondrej Dostal, ktorý podal sám na seba podnet na trestné stíhanie pre podozrenie zo spáchania trestného činu schvaľovania trestného činu, ktorého sa mal dopustiť, keď napísal blog "Ak zavriete Piussi, tak aj mňa, prosím."
