Liberec 68 Václav Toužimský
Prekrúcanie histórie zo strany tzv. ruských trollov nie je nič nové. K ruským trollom sa pridala aj štátna ruská televízia, ktorá prepisuje dejiny Československa.
Ruská štátna televízia Rossija 1 odvysielala tento mesiac dokumentárny film o "odtajnených stránkach" dejín vojenského paktu Sovietskeho zväzu a jeho satelitov, Varšavskej zmluvy.
Varšavská zmluva podľa dokumentu slúžila na ochranu sovietskej spojencov pred "agresívnou" Severoatlantickou alianciou. V tomto duchu televízia obhajovala aj sovietsku inváziu do Československa v auguste 1968, píše agentúra ČTK, ktorá na dokument upozornila.
"NATO sa chystalo vtrhnúť do Československa, do Prahy. Boli tam už pripravené jednotky, "tvrdí v snímke posledný náčelník štábu síl Varšavskej zmluvy Vladimir Lobov z rokov 1989-90, ktorý sa invázie v roku 1968 zúčastnil ako kapitán. Jeho tankisti podľa filmu obsadili pražskej mosty, ministerstvo vnútra, generálny štáb a ďalšie kľúčové pozície."
Film používa snímky zo starých sovietskych propagandistických filmov z roku 1969.
Odporúčame aj: Ministerstvo zahraničných vecí: Ruská štátna televízia klamapa o okupácií
Ako vyzeral august 1968 (spracované podľa podkladov ÚPN)?
Dňa 20. augusta 1968 o 23.00 navštívil sovietsky veľvyslanec Červonenko prezidenta Svobodu a oznámil mu, že vojská Varšavskej zmluvy prekročili československé hranice. Pražské letisko Ruzyň bolo obsadené sovietskymi lietadlami a výsadkármi a od polnoci malo zákaz prijímať a vypravovať lety.
Výzvu predsedníctva ÚV KSČ k občanom ČSSR, aby zachovali pokoj a nestavali sa na odpor, rozhlas nestihol odvysielať celú, pretože vysielač na stredných vlnách bol medzičasom vypnutý. Intervencia vojsk 5 štátov Varšavskej zmluvy (viac ako 500 000 vojakov) bola podľa predsedníctva ÚV KSČ porušením základných noriem medzinárodného práva.
Krátko na to bol sovietskymi vojakmi zatknutý predseda vlády Oldřich Černík a prvý tajomník ÚV KSČ Alexander Dubček. Spolu s Josefom Smrkovským, Františkom Krieglom a Josefom Špačkom boli popoludní prevezení na neznáme miesto do Poľska a odtiaľ do Moskvy.
Napriek výzvam predsedníctva ÚV KSČ a prezidenta k rozvahe a nestavaniu sa na odpor, došlo hneď v prvý deň ku konfliktom, zraneniam aj stratám na životoch. Československá armáda nezasiahla. Občania sa snažili vysvetliť sovietskym vojakom, že prišli zbytočne, že v ČSSR nie je žiadna kontrarevolúcia. Strhávali názvy ulíc, smerovacie tabule, aby dezorientovali okupantov. O 12. hodine sa život v krajine na dve minúty zastavil generálnym štrajkom, čo bol ďalší silný protest proti okupácii. Na mnohých miestach sa objavila československá zástava a takmer všade bolo vidieť nápisy a transparenty s výzvami na odchod sovietskych vojsk, proti okupácii.
