Ilustr. foto Aktuality.sk
Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková sa v súvislosti so šírením dezinformácií a manipulatívnych emócií okolo smrti Milana Lučanského rozhodla zverejniť dokumenty súvisiace so smrťou a úrazom bývalého policajného prezidenta a zriadila kontrolnú komisiu, ktorá má tieto okolnosti prešetriť.
V normálnej demokracii by stačilo, ak by sa okolnostiam úmrtia a úrazu venovali orgány činné v trestnom konaní a generálna prokuratúra. No s ohľadom na dianie posledných mesiacov, keď medzi zadržanými pribúdajú vysokí predstavitelia súdnej aj výkonnej moci, je zrejmé, že my úplne normálna demokracia nie sme. Preto je pochopiteľná iniciatíva ministerky spravodlivosti s kontrolnou komisiou. Čo nie je úplne bežné, že do komisie pozvala aj zástupcov dvoch vybraných redakcií: Aktuality a Pravdu. Aktuality sa iniciatívne ponúkli ministerke samé, už pri vyslovení myšlienky zriadiť komisiu: "Keď ministerka oznámila, že bude iniciovať vznik komisie, ktorá preverí okolnosti smrti Milana Lučanského, rozhodli sme sa, že chceme byť pri tom," napísal šéfredaktor Peter Bardy. Pravdu ministerka následne oslovila.
Podrobnosti: V kontrolnej komisii na preskúmanie smrti Lučanského sú aj dvaja novinári
Aktuality.sk poslali do komisie redaktora Jána Petroviča, ktorý sa venuje policajným veciam a korupcii. Pravda má v komisii redaktora Dominika Hutka. Mimochodom, je to redaktor, ktorý pripravil kontroverzný rozhovor Žitný o tragédii Milana Lučanského: Zabili ste mi kamaráta, kde sa Žitného zabudol spýtať, kto je zdrojom jeho informácií o zabití Lučanského. Práve tento rozhovor sa stal zdrojom mnohých dezinformácií o smrti Lučanského.
Späť k novinárom, ktorí sa stávajú kontrolórmi. Prekvapilo ma, že obe oslovené redakcie vyslali do komisie redaktorov. Podstatou novinárskej práce je byť strážnym psom demokracie: pozerať sa na ruky politikov, mocných a upozorňovať na ich prešľapy. Ale nie byť súčasť diania, ktoré kontrolujú - a to sa teraz stalo.
Účasť nie veľmi presvedčivo obhajoval pred čitateľmi šéfredaktor Aktualít, ktorý napísal, že ich redaktor nebude vynášať informácie a jedným dychom dodal, že redaktor bude exkluzívnym zdrojom informácií pre iné médiá: „Verejne vám garantujeme, že nebudeme vynášať informácie o práci komisie, ak bude pracovať v prospech veci. Hneď ako zaregistrujeme akékoľvek snahy prekrúcať fakty, interpretovať ich skreslene či dokonca úplne klamať, budeme mať možnosť konfrontovať dotyčných a budeme to robiť. Informácie, ktoré budeme môcť zverejniť, budeme zdieľať s kolegami, ktorí o ne prejavia záujem.“ Už prvé stretnutie ukázalo, ako veľmi sa šéfredaktor mýlil a do akej ošemetnej situácie sa ich redaktor dostal, keď na otázky kolegov novinárov Petrovič, čo sa riešilo na komisii, reagoval takto: „Nemôžem vám podrobne hovoriť, čo sa tam dnes odohrávalo,” komisia totiž členov zaviazala mlčanlivosťou.
Ďalší problém je, ako bude redakcia Aktualit pristupovať k informáciám o kauze Lučanský? Ak sa dostane k informáciám, aké odznejú na komisii, redaktor ich nezverejní? Alebo zverejní a poruší mlčanlivosť? Alebo zverejní len to, čo neuškodí zámerom ministerskej komisie? Sedieť na dvoch stoličkách - novinárskej aj kontrolnej - nie je jednoduché. A hlavne to už nie je o nezávislosti a hľadaní pravdy, ako sa od nezávislých novinárov očakáva. Novinár sa stáva súčasťou vyšetrovania pod značkou politicky nominovanej ministerky a tým sa ľahko spochybní aj nezávislosť informácií, ktoré redakcia o prípade prináša.
„Byť v široko koncipovanej komisii nie je privilégium. Sme si vedomí, že treba vrátiť dôveru v systém a sme pripravení byť toho súčasťou,“ hovorí Bardy. A to je problém. Novinári by nemali chcieť byť súčasťou systému, mali by byť mimo neho a tak ho kontrolovať.
Naviac, ak chce ministerstvo legitímne a pravdivo informovať o kontrole, má na to demokratické mechanizmy - tlačové oddelenie, nemusí do vyšetrovania zapájať selektívne vybraté médiá.
