Kristína Leidenfrostová píše, že za článok svojho manžela sa hanbí. Má pravdu, článok jej manžela je hanbou

Kristína Leidenfrostová píše, že za článok svojho manžela sa hanbí. Má pravdu, článok jej manžela je hanbou Ilustr.foto z filmu Father of the Bridge

Najnovšia esej Martina Leidenfrosta v Postoji s názvom A ďalšia Slovenka sa vydala na Západ / Temné myšlienky o jednej glo­ba­li­zovanej svadbe pobúril nielen mnohých čitateľov a čitateľky Postoja ale aj manželku autora režisérku Kristínu Leidenfrostovú, ktorá verí, že jej manžel bude súhlasiť so stiahnutím textu. 

Leidenfrost sa rozhodol napísať postreh zo svadby Slovenky s Rakúšanom, na ktorú bol pozvaný aj s manželkou. V úvode kritizuje, že "v snahe nájsť spoločného menovateľa sa vymazalo takmer všetko, čo na Slovensku aj v Rakúsku k svadbám patrí." Chváli výborný rizling z Wachau, dlhý vý­let na lodi a nepáči sa mu, že sa svadobčania "zriekli Božieho požehnania, že nebolo žiadne čepčenie, žiadny únos ne­ves­ty, žiadna polnočná kapustnica, ani z obvyklých rakúskych sva­dob­ných zvykov nezostalo v podstate nič" ... , že to bola "svojím spôsobom globalizovaná svadba." Zároveň povýšenecky rozoberá jednotlivých hostí, pripisuje im stereotypné prívlastky, vysmieva sa ich vzdelaniu a vzhľadu. Napríklad, že ženích a jadro jeho kamarátov boli len absolventi obchodnej akadémie, čo je podľa neho "taká trošku lep­šia ško­la pre úč­tov­níč­ky", že niektorí rakúšania "boli pro­duk­tami vnút­ro­ra­kúskych migrácií."

Autor, ktorý má rakúsky pôvod, píše, že s rakúskymi krajanmi sa veľmi nebavil, lebo "jednak bola mo­ja úloha na svadbe v zabávaní de­tí, po dru­hé ... že som síce ne­majetný chu­dák, ale pri­tom in­te­lek­tu­ál­ny snob, namyslený na šesťročnú kláštornú hard­co­re la­tin­či­nu a zopár iných vecí."

„Za článok svojho manžela sa hanbím a verím, že pristane na jeho stiahnutí. Uráža nielen mojich priateľov, ktorí mimochodom boli aj na našej svadbe, uráža aj mňa ako ženu. Absolútne sa neviem stotožniť s jeho neúctivými hodnoteniami, nekultúrnosťou a nevďačnosťou. Prečítala som si ho až teraz a som z toho celého v šoku,“ napísala do diskusie pod článkom Kristína Leidenfrostová, ktorá režírovala dokumentárne série na RTVS Ikony či bola jednou zo spoluautoriek série Expremiéri.

Kristína Leidenfrostová má pravdu, text je hanbou. Veľkú časť textu venuje Leidenfrost stereotypnému výsmechu vzhľadu hostí na základe národností, hlavne žien. Napríklad Slovenky boli podľa neho "božské, parádne baby" a Mexičanky "pozoruhodne škaredé".

"Na svadbe bola aj partia zo strany ženícha, ktorá priletela z Me­xi­ka, čiastočne asi aj z Peru. Vyzeralo, že tie Mexičanky boli po­zo­ruhodne ška­redé, ale dlho som si tým nebol istý: boli totiž ne­ustále v hek­tic­kom pohybe, vyjadrovali sa, kvákajúc ako Američan­ky, viete, ako také žabky na LSD, nedalo sa pokojne na ne po­zerať.
Až keď si Mexičanka okolo polnoci sadla so štyrmi žemličkami s pe­če­ňovým syrom, mal som istotu: áno, tie Mexičanky boli škaredé ako noc.
Zaujímavé na tom bolo, aké boli pritom sebavedomé. Buď na me­xické pomery nie sú až také škaredé. Alebo sa cítia byť pek­nými, lebo sa me­xická spo­ločnosť k nim tak správa. Lebo majú ló­ve," napísal Leidenfrost, s ktorým sa v minulosti po zverejnení homofóbneho komentára rozlúčili v rakúskom Die Presse či berlínskom Neues deutschland.

Hoci sa autor štylizuje do pozície "intelektuála so šesťročnou kláštornou hard­co­re la­tin­či­nou", svojim textom ukázal, že rozmýšľa na základe malomeštiackych predsudkov, závisti a nadradenosti. Článok je aj ukážkou absencie ohľaduplnosti k právu manželov pozvať si na svadbu koho chcú, urobiť si ju v súkromí a podľa svojich predstáv.

Leidenfrost ďalej píše, že dúfa, že jeho riadky ne­spôso­bia, že ho už nikto v živote na svadbu nepozve. Po tomto texte sa môže spoľahnúť, že sa určite budú hrnúť ponuky na ďalšie akcie od svadobčanov, ktorí túžia po podobnom "úžasnom poďakovaní" za pozvanie.