Z filmu Stalin's Sofa
Slovenský scenárista Karol Hlávka a chorvátsky režisér Lordan Zafranović pripravujú celovečerný film o hlavnej osobnosti Pražskej jari 1968 Alexandrovi Dubčekovi s názvom Ľudská tvár.
Zatiaľ nie je jasné, kto bude hrať hlavnú úlohu. Ako najvyšší predstaviteľ Sovietskeho zväzu Leonid Brežnev by sa mal vo filme objaviť francúzsky herec s ruským občianstvom Gérard Depardieu. ČTK o tom informoval producent Andrej Antonio Leca. Natáčanie filmu je plánované na rok 2021, o rok neskôr by mal mať svetovú premiéru.
"S pánom Depardieu sme podpísali zmluvu. V septembri sa s ním a jeho tímom stretneme v Paríži a budeme riešiť podrobnosti natáčania. Dubčeka stvárni svetoznámy herec, s viacerými z nich práve rokujeme," uviedol Leca v rozhovore na Frekvencii 1.
Produkcia kontaktovala napríklad hrdinu amerických akčných filmov Stevena Seagala, ktorý má podobne ako Depardieu ruské občianstvo. Stvárniť by mohol postavu bojovníka a vodcu protisovietskej skupiny Ibrahima Beka. Jednu z úloh producenti zveria herečke Jitke Frantovej Pelikánovej. Vo filme sa objaví aj slovenská herečka pôsobiaca v Taliansku Barbora Bobuľová.
Hlávka, ktorý stál za zrodom snímky Fontána pre Zuzanu, má zatiaľ hotovú polovicu scenára. V Prahe momentálne pracuje na druhej časti, ktorá má byť hotová do konca októbra. Film by mal mať premiéru v roku 2021. Rozpočtom cez desať miliónov eur sa môže zaradiť medzi najdrahšie diela slovenskej kinematografie.
Nad projektom prevzali záštitu slovenský premiér Peter Pellegrini aj jeho český náprotivok Andrej Babiš. Odmietavo sa k chystanému filmu zatiaľ stavia Audiovizuálny fond SR, ktorý zamietol žiadosť o finančnú dotáciu. Odôvodnil to napríklad tým, že projekt je prehnane ambiciózny, chýba mu jasná téma a zasahuje príliš široké historické obdobie na to, aby mohlo byť spracovaný v časovom rámci celovečerného filmu. Česku má koprodukciu zabezpečovať Daniela Nelly Jenčíková z Miracle Film. O podporu z českého Štátneho fondu kinematografie producenti zatiaľ nepožiadali.
Chorvátsky režisér juhoslovanského pôvodu Zafranović je predstaviteľom tzv. Čiernej vlny juhoslovanského filmu. Študoval na pražskej FAMU, kde v roku 1971 promoval ako absolvent réžie v triede Elmara Klosa. Najznámejším dielom Zafranovića je vojnová trilógia reflektujúca život v bývalej Juhoslávii za druhej svetovej vojny. Jej prvý diel, Okupácia v 26 obrazoch, bol ocenený Veľkou Zlatou arénou na letnom filmovom festivale v Pule a ďalšími 22 cenami na svetových festivaloch. Príbeh o osudoch dvoch mladých mužov v okupovanom Dubrovníku sa dočkal aj dvoch voľných pokračovaní - Pád Talianska a Večerné zvony. Zafranović teraz žije striedavo v Chorvátsku a v Prahe.
Dubček bol hlavnou osobnosťou pražskej jari 1968. Ako predseda Federálneho zhromaždenia však podpísal 22. augusta 1969 takzvaný "pendrekový zákon", ktorý umožnil brutálne perzekúcie demonštrantov po 21. auguste 1969.
Film s názvom Dubček nakrútil vlani slovenský režisér Ladislav Halama, titulnú úlohu v ňom stvárnil Adrian Jastraban.
