Najvplyvnejšou osobnosťou Európy sa tento rok podľa bruselského webu Politico stala nemecká kancelárka Angela Merkelová. Medzi 28 vybranými osobnosťami vyčnievala okrem iného aktívnou snahou previesť Európsku úniu koronavírusovou krízou.
Trojicu osobností ovládajúcich tri kategórie, do ktorých je zoznam rozdelený, tvoria taliansky premiér Giuseppe Conte, predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen a tvorca ruskej komunikačnej platformy Telegram Pavel Durov.
"Nič neodráža stav dnešnej európskej politiky lepšie ako fakt, že jej štandardu nesie politička, ktorá sa chystá na odchod," napísalo v hodnotení Merkelovej Politico s odkazom na jej avizovaný odchod z politiky v budúcom roku. Kancelárka podľa webu rovnako ako v minulých prípadoch dokázala previesť Európu krízou, keď myslela skôr na "stabilitu než na ambície". Poradila si ako s vytvorením krízového fondu EÚ, ku ktorého odblokovaniu sa snaží presvedčiť Maďarsko a Poľsko, tak s konfrontačným prístupom lídrov typu Donalda Trumpa či Vladimira Putina, píše Politico.
Talian Conte si podľa redakcie webu zaslúžil prvú priečku v kategórii aktívnych hýbateľov diania tým, že sa vyrovnáva s mnohými výzvami od covidu-19, ktorý jeho krajinu tento rok zasiahol ako prvú z EÚ, cez nesúrodosť talianskej vlády až po presviedčanie ďalších únijných krajín o nevyhnutnosti vytvorenia krízového fondu, ktorého štvrtinu má získať práve Taliansko.
Medzi ďalšími osobnosťami v tejto kategórii sú riaditeľka Európskej agentúry pre liečivá Emer Cookeová, šéfka Európskej centrálnej banky Christine Lagardeová či maďarský premiér Viktor Orbán.
Von der Leyen uspela v kategórii rojkov (Dreamers) preto, že v prvom roku vo funkcii prezentovala ambiciózne návrhy na aktívnejší spoločný prístup EÚ v mnohých oblastiach. Nenechala sa odradiť ani koronavírusovou pandémiou, ktorú chce využiť na posilnenie úlohy Bruselu, píše web. Dodáva pritom, že niektoré plány nemeckej političky zrejme narazia na odpor členských štátov.
Medzi ďalšie osobnosti tejto kategórie zaradilo Politico napríklad predsedníčku nemeckých zelených Annalen Baerbockovú, vodkyňu bieloruskej opozície Svjatlanu Cichanovskú alebo britského futbalistu Marcusa Rashforda za jeho vplyvnú kampaň proti hladovaniu detí.
Tretiu kategóriu označovanú webom ako narušitelia (disruptors) ovládol Durov, ktorého sieť Telegram poskytuje platformu pre šírenie akýchkoľvek informácií. Okrem napríklad zhromaždenie bieloruskej opozície sa pomocou Telegramu môžu dohadovať aj ľudia propagujúci násilie, zdôvodnil web svoj výber. Medzi ďalších ľudí v tejto kategórii zaradil ruského prezidenta Vladimira Putina, novú vodkyňu talianskej krajnej pravice Giorgiu Meloniovú či rakúskeho aktivistu bojujúceho za bezpečnosť internetu Maxa Schremsa.